Traffic analysis

Vědecká knihovna Olomouc
Vědecká knihovna Olomouc
Česky English Deutsch

UNIVERZITNÁ KNIŽNICA V BRATISLAVE JUBILUJE

L. Oslanec

Významnou a dnes už neodmyslitelnou súčasťou slovenského knihovníctva je Univerzitná knižnica v Bratislave, najväčšia a najstaršia vedecká knižnica na Slovensku. Odbornej knihovníckej verejnosti na Morave a Sliezsku určite nie je neznáma, veď nás viažu dlhoročné dobré partnerské vzťahy vzájomnej spolupráce, ktoré nezanikli ani s rozdelením spoločného štátu. V tomto jubilejnom roku, keď si pripomíname 75. výročie vzniku Univerzitnej knižnice, radi využívame príležitosť bližšie predstaviť našu knižnicu na stránkach Knihovního obzoru.

Úvodom niekoľko slov k histórii. Univerzitná knižnica vznikla 10. októbra 1919 ako knižnica novozriadenej Čs. štátnej univerzity v Bratislave, zakrátko premenovanej na Univerzitu J. A. Komenského. V rokoch 1919 až 1938 sa nazývala Knižnica Univerzity Komenského, v období rokov 1938-1954 Knižnica Slovenskej univerzity. Ako knižnica univerzity pôsobila do roku 1954, odvtedy je samostatnou ústrednou univerzálnou vedeckou knižnicou a slúži širokej verejnosti. Spravuje ju Ministerstvo kultúry SR. Pôvodný názov "Univerzitná knižnica" si ponechala, nakoľko vyjadruje jej historickú kontinuitu vývoja a pod týmto názvom je známa doma i v zahraničí.

Ak vnímame vývin knižničného fondu Univerzitnej knižnice z historického aspektu, nedá nám nespomenúť najstaršie zbierky. Ide o fondy alebo časti fondov knižnice dvoch trnavských kolégií (vznikla r. 1561), knižnice Trnavskej univerzity (zal. r. 1635), knižnice jezuitského gymnázia v Bratislave (1627), knižnice kráľovskej právnickej akadémie v Trnave a Bratislave (1777), ako aj časť fondu Mestskej knižnice v Bratislave z 1. polovice minulého storočia. Medzi najvzácnejšie "poklady" Univerzitnej knižnice dnes patrí približne 1 500 rukopisov, do 500 inkunábul (prvotlačí), okolo 600 rukopisov orientálneho charakteru, fond tlačí 16. storočia sa odhaduje na 2 500 zväzkov.

Knižnica vlastní cenné knižničné zbierky, ktoré získala kúpou alebo darmi od jednotlivcov a inštitúcií. Zo staršej slovenskej literatúry je to napr. knižnica Slovanského ústavu v Bratislave, tzv. Štúrova knižnica, Riznerova knižnica a iné.

Vďaka prvému riaditeľovi dr. J. Emlerovi, ktorý kúpil vzácnu knižnicu Bega Gašagica zo Sarajeva, potom čo sarajevskú Národnú knižnicu Bosny a Hercegoviny postihol katastrofálny požiar, má Univerzitná knižnica v Bratislave ako jediná na svete najväčšiu a najucelenejšiu zbierku literatúry bosnianskej provenience.

Pozoruhodná je i zbierka judaík Univerzitnej knižnice. V rokoch 1936-1937, keď judaiká horeli v Európe na hraniciach, tu sa skupovali a doplňovali zbierky. Za slovenského štátu a počas vojny sa nestratil ani jeden zväzok a táto vzácna kolekcia je dodnes ozdobou knižnice.

Základným zdrojom doplňovania fondov Univerzitnej knižnice bol povinný výtlačok všetkých publikácií od roku 1919 zo Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny a rozšírený v rokoch 1947-1992 aj o celú českú literárnu produkciu. Nemusíme azda zdôrazňovať, že strata českého povinného výtlačku po rozdelení ČSFR je pre knižnicu veľmi citeľná a znamená nakupovať české knihy a periodiká ako ostatnú zahraničnú literatúru.

Svoju činnosť v roku 1919 začínala knižnica s 15 pracovníkmi a fondom 84,8 tis. knižničných jednotiek. K 31.12.1993 pracovalo v Univerzitnej knižnici 185 pracovníkov a knižničný fond tvorilo vyše 2,162 mil. kn. j. Prírastok predstavoval 19 tis. kn. j., z toho 40% zahraničné dokumenty. Z jej fondov sa ročne vypožičia takmer 900 tis. dokumentov pre takmer 14,5 tis. registrovaných čitateľov z radov poslucháčov a pedagógov vysokých škôl, pracovníkov z oblasti vedy a výskumu, výchovy a vzdelávania, kultúry, ústredných orgánov vlády a štátnej správy.

Vo fondoch knižnice sa nachádzajú prakticky všetky základné typy dokumentov - knihy (80%), periodiká (12%), špeciálne dokumenty (8%): dizertácie, drobné tlače, mapy, pohľadnice, plagáty, reprodukcie umeleckých diel, fotosúbory; hudobniny, gramoplatne, CD platne, magnetofónové pásky a kazety, videodokumenty; mikrografické dokumenty a dokumenty na počítačových médiách (CD-ROM).

Mimoriadny záujem je i o bázy dát. Vlastné databázy Univerzitnej knižnice tvorí: Databáza zahraničných periodík nachádzajúcich sa v slovenských a českých inštitúciách od r. 1976 - je dostupná v systéme on-line v Národnom informačnom centre v Bratislave a na počítačových disketách ako celok alebo ako tematické zostavy; Prírastky zahraničných kníh (PZK) - kooperačná informačná databáza vytváraná v spolupráci s vedeckými knižniciami SR - je dostupná on-line, na počítačových disketách, rozsah do 400 tisíc záznamov zo všetkých oblastí vedy a techniky. Knižnica spracováva informačné dotazy a rešerše z nasledovných zahraničných databáz: Science Citation Index with Abstract 1980-1994, Arts Humanities Citation Index 1993, Social Sciences Citation Index 1992-1993, Deutsche Nationalbibliographie 1986 - 1994, Books in Print 1986-1994, Springer Complete Catalogue 1842-1994, ISSN Compact, Biological Abstract 1993-1994, Országos Széchényi Könyvtár Nemzeti Periodika databázie.

Úsilie pracovníkov knižnice smeruje k neustálemu skvalitňovaniu knižnično-informačných služieb. Čitateľom je v súčasnosti k dispozícii 13 študovní: všeobecná, spoločenskovedná, prírodovedná, učebnicová, bibliografická, knihovníckej literatúry, študovňa publikácií OSN a UNESCO, študovňa kabinetu rukopisov, starých a vzácnych tlačí, študovňa špeciálnych a drobných tlačí, študovňa hudobného kabinetu, študovňa videokabinetu, študovňa mikrografického pracoviska, čítáreň periodík.

Popri svojom základnom poslaní Univerzitná knižnica vykonáva niektoré ústredné funkcie v rámci knižnično-informačného systému SR i na medzinárodnej úrovni. Plní funkciu konzervačnej knižnice knižnej a periodickej produkcie z územia Slovenska na základe povinného výtlačku (1919-), funkciu konzervačnej knižnice vedeckokvalifikačných prác obhájených v SR (1977-), je pracoviskom pre prácu s historickými knižnými fondami, pracoviskom pre vydávanie stanovísk k vývozu literatúry do zahraničia (1964-), Stredisko celoštátnej evidencie zahraničnej literatúry - CEZL (1966-), Stredisko medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby - MMVS (1963-), Stredisko medzinárodnej výmeny publikácií - (MVP 1983-), Depozitná knižnica OSN (1950-), Stredisko UNESCO (1994-).

Neoddeliteľnou súčasťou aktivít knižnice je teoretická a vedecko-výskumná činnosť zameraná na aktuálne problémy teórie a praxe knihovníctva. Participujeme na práci významných profesných združení a organizácií, ktorých je Univerzitná knižnica členom - SAK (Slovenská asociácia knižníc), SSK (Spolok slovenských knihovníkov), IFLA (Medzinárodná federácia knihovníckych inštitúcií a združení), IAML (Medzinárodná asociácia hudobných knižníc), LIBER (Sdruženie európskych študijných a vedeckých knižníc).

Nastúpený trend modernizácie automatizácie Univerzitnej knižnice znamená zásadnú zmenu v živote knižnice. Zúčastňujeme se na projekte CASLIN - Czech and Slovak Library Information Network. Projekt zahrňuje štyri hlavné knižnice bývalej ČSFR: Národní knihovnu v Prahe, Národnú knižnicu v Martine, Moravskú zemskú knihovnu v Brne a Univerzitnú knižnicu v Bratislave. Na výstavbe automatizovaného informačného systému sa podielajú svojimi grantami (v sume 1,4 mil. dolarov) dve americké nadácie - Andrew Mellon Foundation a Pew Charitable Trusts. V tomto roku sa venuje pozornosť začatiu skúšobnej prevádzky prvých dvoch modulov automatizovaného knižnično-informačného systému ALEPH, modulu akvizície a modulu katalogizácie.

Napriek všetkým problémom a ťažkostiam, ktoré v súčasnosti prináša pre sféru kultúry transformujúca sa ekonomika i nástup nových informačných technológií, vnímame tieto procesy ako pozitívne impulzy, nové možnosti rozvoja Univerzitnej knižnice a knihovníctva.


TIRÁŽ: Knihovní obzor. Čtvrtletník Vědecké knihovny v Olomouci. Redakce: redakcevkol.cz. Registrace MK ČR E 6450. ISSN (elektronická verze) 1214-6498.

Aktualizováno: 09.01.2008
Redaktor: správce www stránek
Pošli e-mailem
Trvalý odkaz


Vědecká knihovna Olomouc, ­ ­­­­­­­ ­Bezručova 659/2 ­Olomouc 9, 779 11­­­ tel.  +420-585 205 300 e-mail: vkol@vkol.cz   Otevírací doba: Po - Pá 8:30 - 19:00 So 9:00 - 13:00* Ne zavřeno   *MVS a studovna vázaných novin - zavřeno   Čtenářská anketa ID datové schránky­­: yswjrie
Vědecká knihovna v Olomouci je příspěvkovou organizací zřízenou a financovanou Olomouckým krajem
Tvorba www stránek © Winternet 2008 - 2019
Aktualizováno: 19.03.2019 08:50
TOPlist