Traffic analysis

Vědecká knihovna Olomouc
Vědecká knihovna Olomouc
Česky English Deutsch

Zaujímavé osobnosti pôsobiace v trnavskej univerzitnej kníhtlačiarni v 18. storočí (autori, tlačiari, grafici, používatelia)

Pozvánka na konferenci, velikost 34 kB.

13. ročník odborné konference (23. - 24. listopadu 2004)
Problematika historických a vzácných knižních fondů Čech, Moravy a Slezska

Zaujímavé osobnosti pôsobiace v trnavskej univerzitnej kníhtlačiarni v 18. storočí (autori, tlačiari, grafici, používatelia)

Peter Sabov

Keď začal uvažova> o orientácii môjho príspevku, bolo mi úplne jasné, že téma, ktorú v tomto roku organizátori odborného seminára zvolili je mimoriadne zaujímavá a dôležitá. Minimálne z dvoch dôvodov:

  • Človek a kniha je prepojenie priam osudové a ich spoločné dejiny vytvorili zásadný predpoklad pre zachovanie a šírenie informácie (vychádzam pritom zo všeobecného presvedčenia, že až písané slovo umožnilo predpoklad trvalejšieho zachovania informácie);
  • Tým druhým dôvodom, pre ktorý je potrebné, ba nevyhnutné zaobera> sa týmto momentom, je postavenie knihy v súčasnosti, keď zaznamenávame istým spôsobom aj akési snahy o určitú diskreditáciu pôvodnej formy tohto jedinečného média.

Ako inak nazva> vyhlásenia viacerých autorít, dokonca v oblasti knihovníctva, že v priebehu niekoukých rokov nebudeme knihu v jej klasickej podobe vôbec pozna>. Ale vrátim sa teraz k pôvodnej myšlienke našej >ažiskovej témy.

Ako základný axióm musíme prija> nasledovnú premisu - kniha by nikdy nebola mohla vzniknú> bez aktivity a pôsobenia človeka (v oblasti autorskej, vydavateuskej, tlačiarskej, obchodnej i používateuskej) a naopak, človek bez knihy by bol vo svojom vývoji len veumi >ažko napredoval.

Kniha, a jej vznik a vývoj, napriek pôvodnému podnetu zo strany človeka opätovne pôsobila na človeka v oblasti vzdelania, kultúry, vedy, výchovy, alebo hoci len oddychu a zábavy.

Tento pomerne široký úvod som si dovolil z viacerých dôvodov, no azda najdôležitejším je celkové zameranie môjho príspevku. Ten sa bude dotýka> profesionálnych aktivít osôb a osobností, ktoré prevažne v 18. storočí pôsobili na vznik knihy v prostredí trnavskej univerzitnej kníhtlačiarne.

Táto nepochybne významná inštitúcia vznikla pre potreby univerzity v Trnave. Univerzitu založil kardinál Peter Pazmáň (1635). Jej správcami sa stali jezuiti, ktorí si v plnej miere uvedomovali význam knihy, a to nielen ako vynikajúceho prostriedku pri výchove a vzdelávaní, ale aj ako významného nástroja rekatolizácie, ktorá bola ich hlavnou úlohou. Najmä z tohto dôvodu premiestnili v roku 1643 z Bratislavy do Trnavy tlačiareň.

Od roku 1644 začína intenzívna činnos> už samostatnej tnavskej univerzitnej tlačiarne. [2] Táto informácia vyznieva ako pripomenutie okrúhleho jubilea, pretože od spomínaného obdobia uplynulo presne 360 rokov.

Podua niektorých odborníkov vyprodukovala tlačiareň najzaujímavejšie tlače už v 17. storočí. [9] Ale aj v priebehu 18. storočia, najmä v jeho prvej štvrtine mali významný podiel na jej činnosti viaceré zaujímavé osobnosti. Vrchovatou mierou sa zaslúžili o to, že trnavská univerzitná tlačiareň bola najvýznamnejšou inštitúciou tohto typu v Uhorsku. [4]

Po roku 1777, keď tlačiareň pres>ahovali na priamy príkaz cisárovnej Márie-Terézie do Budína, zvyšky dielne ešte živorili niekouko rokov, no vyprodukovali už len málo významných tlačí.

Aby sme prezentovali konkrétny podiel konkrétnych osôb na vzniku konkrétnych dokumentov, pokúsme sa analyzova> vonkajšiu a vnútornú formu trnavských tlačí 18. storočia.

Základným predpokladom pre vyhotovenie knihy (začnime najskôr hodnotením jej vonkajších znakov) bolo vytvorenie dostatočnej zásoby papiera. Trnavská univerzitná tlačiareň zabezpečovala prísun kvalitného papiera z viacerých zdrojov (zachované trnavské tlače svedčia o skutočne špičkovej kvalite používaného ručného papiera). V počiatkoch svojej existencie bol papier dovážaný z cudzích papierní, čoskoro sa ale v Trnave zamerali na tých výrobcov, ktorí mali s jezuitami blízke kontakty, resp. takých, ktorých zariadenia boli majetkom univerzity.

Medzi najznámejších a najpravidelnejších dodávateuov patrili papierne v Pezinku (papiereň pravdepodobne patrila Pálfiovcom, o čom svedčí filigrán s motívom známeho pálfiovského rodového znaku). Na prelome 17. a 18. storočia sa papier dovážal z Liptovského sv. Michala a od roku 1709 z vlastnej papierne v Kláštore pod Znievom (táto papiereň však dodávala svoje produkty do Trnavy aj pred týmto rokom). Spomínané výrobne neboli jedinými dodávateumi papiera pre univerzitnú tlačiareň a príležitostne sa stretávame aj s papierom vyrobeným v Slovenskej šupči, Kremnici a ďalších lokalitách. Dôkazom o používaných typoch papiera sú zachované filigrány (vodoznaky) v tlačiach. [3]

Najznámejšími výrobcami papiera boli Michal Wetzel (v Pezinku), Jozef Weigel (v Kremnici), Pavol Ruber (v Kremnici), Ján Glos, František Glos, Zachariáš Lang (všetci traja v Kláštora pod Znievom) a Michal Zima (známy aj ako Zimány, v Liptovskom sv. Michale). Ako zaujímavos> možno uvies> informáciu, že v Slovenskej šupči viedla činnos> papierne v rokoch 1741-1945 žena - Rofia Mindtová rod. Schleglinová . [3] Konkrétnych mien je pochopiteune viac, ale našou úlohou nie je sumarizova> zoznamy výrobcov papiera pre univerzitnú tlačiareň v Trnave.

Ďalším nevyhnutným predpokladom v procese výroby a vyhotovenia knihy bolo písmo. V počiatkoch používali v tlačiarni cudzie privezené typy písma, neskôr (v 2. polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia) využívala už tlačiareň produkty vlastnej písmolejárskej dielne. Údaje v impresse typu: Typis Academicis Societatis Jesu svedčia istým spôsobom aj o tejto skutočnosti. Písmolejári spomínaného obdobia boli skutočnými zamestnancami tlačiarne (pramene spomínajú napr. Jána Gergelyho). [2]

Náklady na vyhotovenie typov písma neboli v analyzovanom období malé. O to viac je potrebné oceni> činnos> viacerých mecénov, ktorým ležal na srdci osud a úroveň univerzitnej tlačiarne. Najčastejšie sa v literatúre spomína meno grófa Leopolda Kolonicha, ktorý bol, okrem iných funkcií, aj ostrihomským arcibiskupom (v rokoch 1695-1707). Okrem bežných typov písma nechal vyhotovi> aj tzv. cyriliku, ktorou sa tlačili knihy pre Slovanov žijúcich na území Uhorského štátu. [2]

Na profesionálny chod tlačiarne dozerali faktori (odborníci na otázky tlače). V priebehu 18. storočia pôsobilo v službách univerzitnej tlačiarne 10 známych faktorov (len pre obdobie v rozpätí rokov 1748-1773 nie sú konkrétni faktori známi). [9]

K najznámejším faktorom patrili Ján Andrej Hörmann, Ján Henrich Geich, Fridrich Gall, Leo Berger a Václav Jelinek (posledne menovaný už pôsobil v období úpadku univerzitnej tlačiarne, neskôr si otvoril vlastnú tlačiareň).

Raritou v zozname faktorov bola žena - vdova po faktorovi Renauerovi , ktorá pôsobila v náročnej funkcii v roku 1747. [9]

Finálnym produktom v procese výroby knihy bola práca kníhviazača. Riau, nakouko na väzbách kníh sú značky knihárov (kníhviazačov) naozaj zriedkavé, urči> konkrétne osoby pre konkrétne obdobia je pomerne náročné. Z dostupných prameňov jednoznačne vyplýva, že trnavská univerzitná tlačiareň využívala aj prácu kníhviazačov, a zo zachovaných produktov dokážeme aspoň hodnoti> profesionálnu úroveň spomínanej dielne. Typické boli kožené väzby s bohatou zlátenou alebo slepotlačovou výzdobou (najčastejší výskyt v rokoch 1702-1735). Mimoriadne krásne boli aj papierové väzby, ktoré obsahovali zaujímavé farebné ornamentálne a iné motívy. Ich výskyt je typický až pre obdobie po roku 1740. Papierová väzba bola používaná najmä pre známe trnavské kalendáre, mimoriadne obuúbené verejnos>ou. [14] Pre knižné väzby trnavskej univerzitnej tlačiarne sú typické zlaté oriezky, často cizelované (tepané).

Od 2. polovice 18. storočia sa objavuje aj výzdoba chrbtovej časti knižnej väzby, i keď najväčšiu hodnotu v tomto smere mali údaje o autorovi a názve diela, potrebné pre identifikáciu tlače pri často poškodených titulných listoch.

Z huadiska obsahovej hodnoty diela, a v nej obsiahnutých informácií, boli pozoruhodné a významné ďalšie konkrétne osoby. Patrili k nim autori, ďalej uudia zodpovední za vydanie a zverejnenie obsahu diela a ilustrátori (najmä ak išlo o drevorez, rytinu či ilustráciu, ktorá vhodným spôsobom dopĺňala písanú informáciu).

Väčšina tlačí pochádzajúcich z trnavskej univerzitnej tlačiarne obsahuje pomerne presné údaje o autorovi. Častokrát sú to pomerne obsiahle informácie, nielen o jeho súčasných funkciách a spoločenskom postavení, ale aj o jeho pôvode.

Z huadiska obsahu to ani zďaleka nie sú len diela cirkevného alebo teologického obsahu. V produkcii tlačiarne sa stretávame tak s dielami antických autorov, ako aj s prácami stredovekých filozofov, či tlačenými informáciami novovekých historikov, geografov, biografov a prírodovedcov. Rozsah obdobia tvorby zastúpených autorov je vlastne zahrnutím poznatkov od najstarších čias až po rok 1777, kedy sa produkcia trnavskej univerzitnej tlačiarne ako samostatného organizmu vlastne končí.

Aj keď téma nášho stretnutia je jasná - človek a kniha - nie je mysliteuné a prakticky už vôbec nie možné, vymenova> všetkých autorov, ktorí z dielne trnavských typografov vyšli. Niektoré mená sú však natouko závažné, že ich aspoň veumi krátko spomenieme (okruh zúžime na vydania v 18. storočí).

V prvom rade musíme spomenú> Martina Sentivániho - encyklopedistu a univerzitného profesora, ktorý v rokoch 1679-1705 pôsobil ako profesor na trnavskej univerzite a prefekt univerzitnej tlačiarne v Trnave. [12]

Ďalším významným autorom viacerých trnavských tlačí bol Pavol Balaša, radca Uhorskej miestodržiteuskej rady, kráuovský hlavný pohárnik a skutočný tajný radca. [11]

Plodným autorom bol aj profesor teológie a cirkevného práva na trnavskej univerzite jezuita Gabriel Serdaheli. [13]

Zaujímavé diela priniesli a pomocou tlačiarne zverejnili samotní univerzitní profesori, ale aj študenti trnavskej univerzity, a to najmä formou dizertačných prác.

Dôležitú úlohu vo vydávaní kníh 18. storočia zohrávali samotní autori, ktorí boli poväčšine a vydavateumi kníh. Mimoriadnu úlohu zohrávali mecéni (nielen vyššie spomínaný gróf Kolonich), ale aj ďalší nadšenci, nielen z radov šuachticov, ale aj cirkevných hodnostárov.

cpeciálnou skupinou v procese výroby knihy boli rezbári, rytci a ilustrátori. V kolektíve zamestnancov trnavskej univerzitnej kníhtlačiarne mali osobitné postavenie, no i napriek tejto skutočnosti zadávala tlačiareň objednávky aj cudzím a dokonca zahraničným umelcom. Väčšiu pozornos> budeme venova> práve im, nakouko s menami vlastných zamestnancov tlačiarne sa na zacovaných rytinách prakticky nestretávame. Viacerí z nich získali dokonca trnavské občianstvo, spomeňme aspoň Rigmunda Pausenbergera, či Jána Sitelašiča. [7]

Z domácich rytcov je nevyhnutné spomenú> aspoň meno Martina Prokeša. Všimnime si tohoto zaujímavého muža z viacerých dôvodov. Prvým je jeho pôvod, ktorý prezentoval aj pri signovaní svojich prác (vždy uvádzal krstné meno vo forme Martin, a nie Martinus, či Márton). Napokon aj jeho rodičia žili v Trnave.

Tento moment dostatočne dokumentuje aj skutočnos>, že vyhotovil niekouko geografických vedút, ktoré zobrazujú práve Trnavu.

Podua autorít z oblasti dejín knižnej kultúry pôsobil Prokeš v Trnave osem rokov (1727-1734), toto časové ohraničenie vychádza z uvádzaných rokov na signovaných rytinách. [8] Rozporuplné sú aj údaje o počte rytín, ktoré vyhotovil Prokeš pre trnavskú univerzitnú tlačiareň. Kým v roku 1959 Eugen Sabol uvádza len dve rytiny [10], Hadrián Radváni v roku 1970 už popísal 17 väčších a menších rytín. [8]

Podua publikovaných údajov pracovalo v priebehu rokov 1700-1777 pre trnavskú univerzitnú tlačiareň 63 grafikov. [7]

Ak sme avizovali umelecký prínos zahraničných ilustrátorov, nemožno nespomenú> augsburgskú výtvarníčku Johannu Sibyllu Krausen-Küssel . Svedkom jej nesporného talentu prezentujú rytina v diele Jána Vitézyho Meteorologia philosophico-politica..., ktoré univerzitná tlačiareň vydala v roku 1702. V spomínanom diele sa nachádza 46 medirytín. Informácie o živote a diele spomínanej umelkyne sú pomerne skromné, naša i zahraničná literatúra sa presne nezhoduje ani v jej základných biografických údajoch. Ak preberieme informácie našich odborníkov Johanna Krausen žila v rokoch 1650-1717 a prevažne ryla podua cudzích predlôh. [7] V spomínanej trnavskej tlači ryla podua predlohy Johanna Wolfganga Kadorizu.

Každá vydaná kniha by sa mala sta> predmetom distribúcie a knižného obchodu. Trnavská univerzitná tlačiareň sa tejto skutočnosti nemohla vyhnú>. Pomerne zložité obdobie 18. Storočia neumožňovalo vouný knižný obchod, a tak sa do tohto procesu mohli zapoji> len privilegované osoby a inštitúcie. Univerzitná tlačiareň v Trnave takéto možnosti mala. Okrem vlastných vydaní, ktoré napokon zverejňovala v tlačenom katalógu Catalogus librorum, qui in Academia S. J. Typographica venales habentur, predávala aj produkty iných tlačiarní. Podua zverejnených údajov stálo najlacnejšie dielo 2 až 3 denáre, najhodnotnejšie knihy 10 forintov. [4]

Pochopiteune, aj skupina používateuov trnavských tlačí 18. Storočia bola rozmanitá: farári, vysokí cirkevní hodnostári, učitelia, študenti, mnísi, zamestnanci štátnych organizácií (najmä zákony a vyhlášky), ale aj široké uudové vrstvy, ktoré čítali prevažne poučné spisy, katechizmy a kalendáre. Mená obchodníkov pôsobiacich na našom území nie sú ešte detailne preskúmané, ale vieme, že okolo roku 1670 pôsobil v Bratislave David Schäffer a okolo roku 1698 Ján Kerestéli Schäffer v tej istej lokalite. Ich aktivity mohli súvisie> aj s pôsobením trnavskej univerzitnej tlačiarne.

Do 18. storočia zastávali funkciu obchodníkov prevažne kníhviazači a obstarávateuské obchody (tzv. komisionárstva), čo nemohlo pokry> všetky potreby obyvateustva ohuadom nákupu kníh. Knihy bolo možné kupova> aj na jarmokoch. Zaujímavou informáciou je aj skutočnos>, že v 18. storočí sa pre potreby jezuitskej tlačiarskej dielne vo Viedni zaoberali komisionárnym predajom kníh Martin Endter (začiatkom storočia) a okolo roku 1770 aj knihár Augustín Bernardi. [4]

Na každej tlači, ktorá sa v prostredí trnavskej univerzitnej tlačiarne zrodila, možno pozorova> jej podrobnú genézu jej vývoja. Pokúsim sa teraz analyzova> osoby, ktoré sa konkrétne podieuali na vzniku jednej z trnavských tlačí. Ide o nasledovné dielo:

Autor: Ján Piker (Picker);

Promotor [podporovateu, napomáhateu]: Gabriel Serdaheli;

Názov: Imago sapientiae... [Obraz alebo vzor múdrosti...];

Miesto vydania: Tnavská univerzitná tlačiareň;

Tlačiar: Ján Andrej Hörmann;

Písmolejár: Ján Gergely???;

Použitý ručný papier: z papierne v Kláštore pod Znievom [Matej Miller - nájomca].

Ilustrátor: Landgraff [Langgraf];

Knihár: neznámy, hnedá koža zdobená slepotlačovou linkou [pravdepodobne z knihárskej dielne trnavskej univerzitnej tlačiarne;

Používatelia: S ohuadom na jazyk (latinčina), ako aj na obsah tlače bola pravdepodobne predmetom záujmu vzdelanejšej časti obyvateustva, univerzitného prostredia a pod.

Kniha od svojej pôvodnej formy nazvanej kódex existuje už niekouko tisícročí. Počas dlhého obdobia sa často menila jej forma a celková podoba. Jedno sa ale nezmenilo. Spojenie knihy a človeka. Vznikajú nové oblasti poznania, poznáme nové úlohy vydavateustiev a nakladateustiev, rastú nároky používateuov kníh, vznikajú nové literárne žánre. Ale všetko sa odvíja od prastarého prepojenia, od snahy zachyti> písaným slovom a dopĺňajúcou ilustráciou uudskú myšlienku, vývoj uudského poznania a tým aj zachovania nových informácií pre budúce generácie.

Bibliografické odkazy a pramene

  1. Breza, Vojtech: Tlačiarne na Slovensku 1477-1996. 1997. Bratislava: Univerzitná knižnica 1997. 214 s.
  2. Bucko, Vojtech. 1935. Pohuad na dejiny kníhtlačiarstva v Trnave. In: Sborník literárno vedeckého odboru SSV. Roč. II. Sväzok 1. S. 9-39.
  3. Decker, Viliam. 1982. Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku. Martin: Matica slovenská. 221 s.
  4. Kókai, György. 1990. Geschichte des Buchhandels in Ungarn. Wiesbaden: Otto Harrassowitz 1990. 150 s.
  5. Pantheon Tyrnaviense. 1931. Tyrnaviae: Typis soc. S. Adalberti 1931. 255 s.
  6. Picker, Joannes: Imago sapintiae... Tyrnaviae: Typis Academicis per Joannem And. Hörmann 1702. 146 s.
  7. Radváni, Hadrián. 1985. Knižná ilustrácia a grafici trnavskej univerzitnej kníhtlačiarne v 18. storočí. In: Vlastivedný časopis 1985. Roč. 35, č. 2. S. 74-81.
  8. Radváni, Hadrián. 1970. Knižná grafika Martina Prokeša. In: Vlastivedný časopis1970. Roč. 19, č. 3. S. 131-133.
  9. Repčák, Jozef. 1948. Prehuad dejín kníhtlače na Slovensku. Bratislava: Pravda 1948. 157 s.
  10. Sabol, Eugen. 1959. Medirytina v knižnej ilustrácii na Slovensku do konca 18. storočia. In: Z minulosti knihy na Slovensku. Knihovedný zborník. Martin: Matica slovenská 1959. S. 139-171.
  11. Slovenský biografický slovník. 1986. I. zväzok. A-D. Martin: Matica slovenská 1986. S. 117.
  12. Slovenský biografický slovník. 1992. V. zväzok. R-c. Martin: Matica slovenská 1992. S. 206-207.
  13. Slovenský biografický slovník. 1992. V. zväzok. R-c. Martin: Matica slovenská 1992. S. 207-208.
  14. Valach, Július. 1987. Staré tlačiarne a tlačiari na Slovensku. Martin: Matica slovenská 1987. 213 s.
  15. Vitézy, Joann Emericus: Meteorologia philosophico-politica. In duodecim... Tyrnaviae: Typis Academicis per Joannem Andream Hörmann 1702. 297 s.
  16. Z minulosti knihy na Slovensku. Knihovedný zborník. Martin: Matica slovenská 1959. S. 139-171.

Obrazová příloha

Ukážka práce knihárskej dielne trnavskej univerzitnej tlačiarne
Ukážka práce knihárskej dielne trnavskej univerzitnej tlačiarne

Rytiny z dielne augsburgskej umelkyne Johanny Sibyly Krausen Küssel Rytiny z dielne augsburgskej umelkyne Johanny Sibyly Krausen Küssel
Rytiny z dielne augsburgskej umelkyne Johanny Sibyly Krausen Küssel

Filigrán ručného papiera, dovážaný do Trnavy z Kláštora pod Znievom dokazuje, že
papiereň bola vlastníctvom jezuitov.
Filigrán ručného papiera, dovážaný do Trnavy z Kláštora pod Znievom dokazuje, že papiereň bola vlastníctvom jezuitov.

Aktualizováno: 02.09.2008
Redaktor: správce www stránek
Pošli e-mailem
Trvalý odkaz


Vědecká knihovna Olomouc, ­ ­­­­­­­ ­Bezručova 659/2 ­Olomouc 9, 779 11­­­ tel.  +420-585 205 300 e-mail: vkol@vkol.cz   Otevírací doba: Prázdninová otevírací doba ID datové schránky­­: yswjrie
Vědecká knihovna v Olomouci je příspěvkovou organizací zřízenou a financovanou Olomouckým krajem
Tvorba www stránek © Winternet 2008 - 2018
Aktualizováno: 09.08.2018 11:21
TOPlist