Traffic analysis

Vědecká knihovna Olomouc
Vědecká knihovna Olomouc
Česky English Deutsch

Obraz prírodných národov v historických knižničných dokumentoch na prelome XVI. a XVII. storočia

Pozvánka na konferenci, velikost 34 kB.

13. ročník odborné konference (23. - 24. listopadu 2004)
Problematika historických a vzácných knižních fondů Čech, Moravy a Slezska

Obraz prírodných národov v historických knižničných dokumentoch na prelome XVI. a XVII. storočia

Igor Zmeták

Záchrana historických knižničných dokumentov je úzko zviazaná s hodnotou a významom, ktoré týmto dokumentom prisudzuje širšia spoločnos>. Pri sprístupňovaní historických fondov verejnosti je dôležitá schopnos> vzájomného prieniku viacerých vedných odborov. Práve interdisciplinarita postmodernej vedy a jej otvorenos> je možnos>ou, ako ukáza> praktickú využiteunos> historických knižničných fondov. V tomto zmysle bola pripravená aj výskumná úloha - Obraz prírodných národov v historických knižničných dokumentoch zachovaných na území Slovenska.

Stredná Európa a Slovensko vďaka svojej geografickej polohe sa nikdy nedostali do priameho kontaktu s prírodnými národmi, neboli však ani izolované od európskeho kultúrneho vývoja. Kultúrny kontakt v tomto prípade sa hlavne odohrával prostredníctvom kníh a literatúry. Všetky témy, ktoré akýmkouvek spôsobom ovplyvňovali vývoj európskej kultúry sa dostávali cez knihu ako hlavné informačné médium aj na naše územie a pôsobili na formovanie domácej kultúry. Historické knižničné dokumenty zachované a nájdené na našom území sú zároveň dôkazom, že neexistovala izolácia dobovej kultúry na území Slovenska ani v oblasti etnologických prameňov.

Obraz obyvateuov a národov exotických krajín podliehal dobovému vývoju. Ovplyvňovalo ho mnoho faktorov - od dostupnosti kníh a knižného trhu až po cirkevnú cenzúru a konfesionálnu príslušnos>. Predstavy o prírodných národoch sa vyvíjali od stavu animálneho (neuudských bytostí), cez hrozných kanibalov, ideál ušuachtilých divochov až po primitívov a dnešný termín prírodné národy.

Výskumom historických knižničných dokumentov, ktoré sa zachovali na území Slovenska, možno poda> svedectvo ako vnímali naši predkovia prírodné národy v jednotlivých storočiach a podua čoho sa mohol utvára> ich pohuad. Dobová literatúra o exotických, zámorských krajinách a ich obyvateuoch mala vplyv aj na formovanie imaginácie, predstáv o raji a pekle.

Hlavnou a charakteristickou črtou pri zobrazovaní divochov sa stal kanibalizmus a krvilačnos>. Národy Nového Sveta boli oficiálne katolíckou cirkvou uznané za uudí až v roku 1537 pápežskou bulou. Na podnet mnícha de Vittoria pápež uznal, že obyvatelia Západnej Indie majú nesmrteunú dušu a právo na prijatie kres>anstva, a tiež právo na svoju zem a slobodu.

Správy moreplavcov a dobrodruhov, ktorí sa doplavili do Nového Sveta boli ovplyvnené týmito súdobými predstavami, ich pozorovanie bolo väčšinou veumi povrchné a často aj zveličené, podua toho, na aký účel správa slúžila. Verejnos> v Európe túžila po fantastických príhodách spoza mora - ne jednej strane čakala správy o nájdení stratených rajských miest, plných bohatstva všetkého druhu (teda aj zlata) a zároveň ju vzrušovali správy o hrôzostrašných končinách a strašných obyvateuoch.

Najdôležitejším informačným médiom XVI. storočia boli knihy, rozšírením a zlepšením techniky kníhtlače prežívala kniha svoje prvé obdobie rozmachu. Územie Slovenska bolo v XVI. storočí kvôli tureckým vojskám jadrom a centrom Uhorského kráuovstva. Napriek dlhodobému vojenskému ohrozeniu sa tu tiež šírili myšlienky renesancie, reformácie a podua historických tlačí, ktoré sa zachovali až do dnešných dní, mali naši predkovia možnos> číta> správy objaviteuov a cestovateuov. Práve vplyvom tureckého nebezpečenstva z juhu a východu bolo Slovensko centrom kultúrneho života kráuovstva, čím sa súčasne pevnejšie zapojilo do západoeurópskeho duchovného diania.

Z huadiska kultúrnych vplyvov a miestnych nepokojných vojnových pomerov bolo šírenie informácií prostredníctvom kníh najviac pod vplyvom nemeckého kultúrneho okruhu a nemeckých tlačiarov a vydavateuov. Dôležitými faktormi každého skúmania duchovného vývoja XVI. storočia v Európe bola určitá celistvos> a prepojenos> európskej kultúry, ak boli rozdiely a hranice, tak hlavne v zmysle konfesionálnom. Vrstva vzdelancov bola síce dos> úzka, ale zase dobre informovaná (v zmysle dobových možností).

Správy a knihy sa písali v univerzálnom jazyku vzdelancov - latinčine, ale diela, ktoré boli určené aj širšej verejnosti sa tlačili aj v národných jazykoch. cuachta na území Slovenska bola v XVI. storočí dos> výrazne protestantsky zameraná, tak sa dostávalo k nám hlavne veua kníh nemeckej proveniencie. Takto podua jazykového charakteru zachovaných a nájdených tlačí môžeme usudzova> o miere ich rozšírenia a vplyvu na dobové názory.

Dominantné postavenie na knižnom trhu v stredoeurópskom kultúrnom okruhu v XVI. storočí pri sprostredkovaní informácií o zámorských plavbách, exotických krajinách a ich obyvateuoch mal flámsky rytec, tlačiar a vydavateu Theodor de Bry.

Theodor de Bry bol v XVI. storočí najväčším vydavateuom cestopisov v našej časti Európy. Narodil sa v roku 1528 v Luttichu (Liége) v Belgicku v rodine zlatníkov so starými šuachtickými koreňmi. Kvôli svojmu protestantskému náboženskému presvedčeniu musel v roku 1560 emigrova> do Strassburgu, kde vládlo tolerantné politické ovzdušie. Tu sa počas 10 ročného pôsobenia stal známym rytcom. Po smrti manželky sa v roku 1570 pres>ahoval do Frankfurtu, kde zostal do konca svojho života (27.3. 1598). Vo Frankfurte vznikli jeho najznámejšie rytiny a tu v roku 1588 založil z dedičstva aj knižné vydavateustvo.

V roku 1580, 1587-1588 pôsobil ako rytec v Londýne (súbory rytín The Procession of the Knights of the Garter, The Funeral of Sir Phillip Sidney ), kde sa zoznámil s britským geografom Hakluytom, ktorý sa stal Bryovým poradcom pri vydávaní cestopisov.

Svoje najväčšie a najznámejšie dielo - Collectiones peregrinationum in Indiam orientalem et Indiam occidentalem začal Theodeore Bry vydáva> v roku 1590 vo Frankfurte nad Mohanom. Mala to by> najväčšia a najsystematickejšia zbierka informácií o zámorských krajinách a jej zvláštnych obyvateuoch v 16. storočí. Hoci Bry zomrel v roku 1598, v jeho diele pokračovali synovia Jean(Johan)-Israel (zomrel 1609) a Jean(Johan)-Theodor de Bry (zomrel 1623). Na dokončení veukolepého projektu, ktorý pozostával zo 14 častí a obsahoval 346 medirytín, sa podieualo do roku 1634 vydavateustvo Bry/Merian. Dcéra Jeana(Johana)-Theodora de Bry sa v roku 1618 vydala za Mathausa Meriana Vieux, a tak sa v roku 1623 spojili vydavateuské domy Bry a Merian.

Jednotlivé časti a knihy Bryovej edície vychádzali pre vzdelancov v univerzálnom jazyku latinčine, ale pre veuký záujem bežných čitateuov bolo dielo tlačené aj v nemeckej jazykovej mutácii.

Niekouko častí Bryovej edície, ktoré sa zachovali do súčasnosti na Slovensku, je charakteristickým príkladom, podua čoho sa formoval dobový obraz prírodných národov v XVI. storočí. Medirytiny z dielne Theodora de Bry, ktoré predstavujú pôvodných obyvateuov Ameriky, sa stali najcharakteristickejším príkladom imaginácie XVI. storočia.

Vo fondoch Slovenskej národnej knižnic v Martine sa zachovali 2 zväzky Bryovej Collectiones peregrinationum in Indiam orientalem et Indiam occidentalem - jeden v latinčine a jeden v nemčine.

Z latinského vydania zachovali 2 knihy spolu zviazané v jednom zväzku. Prvá kniha - Admiranda narratio fida tamen de commodiset n olarum rittibusVirginae, nuper ad modum ab Anglis, qui a dn. Richardo Greinvile equestris ordinis viro eo in colloniam Anno M.D.LXXXV. (1585), vytlačená v roku 1590 vo Frankfurte nad Mohanom - obsahuje podivuhodné pravdivé rozprávanie o poriadku a zvykoch vo Virgínii od Richarda Greinville.

Druhá latinská kniha (vytlačená v roku 1591) - Brevis narratio eorum quae in Florida Americae provicia Gallis acciderunt, secunda in illamnavigatione, duce Renato de Laudoniere, classis praefecto Anno M.D.LXIIII. (1564) - zachytáva krátke rozprávanie o tom, čo sa deje na Floride v Amerike a o plavbe tam od Renata de Laudoniere.

Obrázky z kníh Theodora de Bry:

Obr. 1 - európsky štylizovaná, romantická rytina indiánskeho kráua a jeho sprievodu

Obr. 2 - výjav charakterizujúci vierolomnos> a zákernos> divochov na Floride

Druhý zachovaný zväzok vo fondoch Slovenskej národnej knižnice je v nemeckom jazyku a obsahuje 6.-9. čas> Bryovej edície o Amerike. Tieto časti boli postupne vytlačené vo Frankfurte nad Mohanom v rokoch 1597-1600 pod menom Dietrich von Bry (v nemeckom prostredí používal Theodore de Bry túto podobu svojho mena, pri sobáši v Strassburgskej matrike bol zapísaný ako Dieterich Brey).

Das 6.-9. Theil Americas Warhaftige und liebliche Beschreibung etlicher furnemmen Indianischen Landschaften und Insulen ... - Amerika - pravdivý a očarujúci opis viacerých indiánskych krajín a ostrovov - je unikátna zbierka originálnych správ a postrehov cestovateuov 16. storočia s americkými domorodcami. Medzi autormi týchto autentických prvých dokumentov o stretnutiach s úplne odlišnými kultúrami sú Ulrich Schmidl, Agostino Casiodoro de Reina, Jacques Le Moyne de Morgues, Francis Pretty, ako aj známi anglickí piráti Francis Drake a Walter Raleigh.

Vo svojich správach a zápiskoch sa jednotliví autori venujú opisom prírody krajín Nového Sveta, správaniu obyvateuov a ich prirodzenosti, pozorovaniu zvykov a morálnych noriem, náboženstvu, spôsobu boja, obžive i histórii pozorovaných kultúr. Spomínanými krajinami sú Nová Hispánia, Nicaragua, Peru, Guayana, Yucatán.

Bryovo dielo a jeho rytiny je vynikajúcou ukážkou dobového myslenia Európanov 16. storočia a ich vnímania odlišných kultúr. Národy Ameriky sú, s výnimkou veukých indiánskych ríš Aztékov a Inkov, opisované ako primitívne, barbarské kmene, ich príslušníci ako krvilační, krutí a zradní. Najvýraznejšou črtou, ktorú si Európania všímali boli kanibalské praktiky voči nepriateuom.

Správy prvých Európanov, ktorí sa stretli s pôvodnými americkými kultúrami, boli napísané väčšinou podua povrchných pozorovaní. Kanibalizmus sa stal jedným z hlavných kultúrnych prvkov, ktorým bola charakterizovaná divošská spoločnos>. Správy o divošských domoch plných rozvešaného údeného uudského mäsa by bolo možné zaradi> do tzv. hororovej literatúry pre dobového čitateua, ale na druhej strane práve tento druh správ svojou obuúbenos>ou a rozšírenos>ou najviac formoval náhuad obyvateuov Európy na prírodné kultúry.

Ďalším charakteristickým kultúrnym prvkom divokých uudí bola zradnos> a zákernos> (obr. 2.). Najradšej útočili zozadu a nikto si nemohol by> pri nich istý životom. Tieto národy ani nepoznali Boha a nevedeli stava> chrámy, nepoznali peniaze a cenu zlata a majetku.

Napriek týmto negatívnym hodnoteniam symbolizoval Nový svet vo vedomí Európanov aj starý mýtus o stratenom raji. Divošské ženy sa zobrazovali zásadne nahé, muži zväčša s bedrovými zásterkami, správy o sexuálnej neviazanosti a zmienky o vounej láske patrili k predstave raja, tak ako huadanie stratených pokladov a zlatých miest ukrytých v pralesoch.

Dôležitým prvkom pri skúmaní dobového myslenia sú ilustrácie v historických knihách. Vo väčšine prípadov boli vyhotovované až v ryteckých dielňach v Európe a ich štylizácia najlepšie vypovedá o dobovej imaginácii a o tom, čo vo fantázii uudí vzbudzovali správy cestovateuov. Predstavivos> ilustrátorov v knižných dielňach zase ovplyvňovala predstavy používateuov kníh, a tak dobová štylizácia bola viacnásobná.

Domorodí náčelníci boli zobrazovaní nie podua skutočnosti, ale podua typických šablón ako králi v rúchach s vlečkou, žezlami, bojovníci boli opásaní mečmi orientálneho tvaru. Predstave krvilačnosti zodpovedali u>até hlavy cestovateuov (obr. 3.).

V Oravskom múzeu P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne sa našli ďalšie časti Bryovho súboru Collectiones peregrinationum a sú súčas>ou historickej Čaplovičovej knižnice (Vavrinec Čaplovič, 1778-1853, archivár rodiny Zichyovcov). Jeden zväzok je v latinskej verzii - čiernobiely (vydávaný 1590-1609), druhý nemecký je kolorovaný (tlačený 1590-1593).

Obsahovo sú oba zväzky totožné, majú po 9 častí Bryovej edície. Titulný list a čas> - Admiranda narratio fida tamen de commodiset n olarum rittibusVirginae, nuper ad modum ab Anglis, qui a dn. Richardo Greinvile equestris ordinis viro eo in colloniam Anno M.D.LXXXV. (1585) - je taká istá ako 1. čas> latinskej knihy opisovanej už vyššie. V oboch zväzkoch sú očíslované časti 3.-5. zo zápiskami od cestovateuov Hieronyma (Joanna) Benzoniho, Christophora Columba, R. Laudonniera, Jacoba Le Moyne Morgues, Waltera Raleigha, Joanna Leria Burgunda, Johanna Stadena.

Medzi autormi správ o zámorských národoch si v 16. storočí zaslúži pozornos> Johann Staden a jeho spis Vom Wilden unerhrötem wesen der Innwoner / von allerlen fremdten Gethieren und Gewächsen/sampft einem Colloquio, in der wilden Sprach, ktorý sa odlišoval od súčasníkov podrobným opisom spôsobu života a kultúry brazílskeho kmeňa Tupinambá. Nie celkom správne bol interpretovaný v odbornej literatúre iba ako autentický pozorovateu kanibalských praktík jedného brazílskeho kmeňa. Stadenove pozorovania a zápisky mali hlbší etnografický záber pri skúmaní rituálov v živote domorodcov, ich bežného života i viery.

Hans Staden, obyčajný námorník z Hombergu v Hessensku, sa stal počas svojho devä> a pol mesačného zajatia v kmeni Tupinambov v Brazílii vynikajúcim pozorovateuom spôsobu života nielen v kmeni, v ktorom bol zajatý, ale aj iných kmeňov, s ktorými sa stretol. Naučil sa reč domorodcov a snažil sa pochopi> a priblíži> význam a dôvod ich rituálov. Napriek snahe autora textu o pravdivé opísanie života domorodcov, rytiny Theodora de Bry sú v duchu dobových klišé a ústrednou témou je kanibalizmus.

Medzi dobovými prameňmi treba spomenú> aj unikátny Codex Bratislavensis , konvolút rukopisov o zámorských cestách zo XVI. storočia, ktorý našiel v Lyceálnej knižnici ECAV v Bratislave Dr. Ján Čaplovič, analyzovali ho spolu doc. Peter Ratkoš (Historický ústav Slovenskej akadémie vied) a Prof. Josef Polišenský (Karlova univerzita Praha), v roku 2001 preložil do slovenčiny Radoslav Hlúšek (vydal Chronos: Bratislava, 2001).

V Liste neznámeho guardiána františkánskeho kláštora na ostrove Hispaniola zo 4. októbra 1500 sú domorodci opísaní ako otvorení, jednoduchí a horliví a veria v posmrtný život... budú schopní prija> vieru a uči> sa. Medzi sebou chodia nahí a sú citrónovej farby ako farba lístia padajúceho zo stromov. V tomto dokumente je pripomínané bezohuadné správanie cpanielov voči pôvodným obyvateuom. Treba si však uvedomi>, že ide o osobný list a výpoveď autora nemusela podlieha> dobovým konvenciám.

Spomínané dokumenty nám poskytujú zaujímavý príklad, ako sa vytváral, menil a formoval obsah informácií na ceste od priameho pozorovateua (autora textu) cez rytca až k prijímateuovi na prelome XVI. a XVII. storočia. A je to iba malá čas> mozaiky, ktorá sa skrýva v zatiau často nespracovaných historických knižničných dokumentoch.

Pramene

Allgemeines Künstlerlexikon. 1996. Die bildenden Künstler aller Zeiten und Völkern. München/Leipzig, 1996, Band 14.

Hlúšek. Radoslav. 2001. Codex Bratislavensis. Zámorské objavy podua slovenského prameňa zo XVI. storočia. Bratislava: Chronos, 2001. 126 s.

Oravské múzeum P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, Čaplovičova knižnica.

Sabov. Peter a kol. 2001. Sprievodca po historických knižniciach na Slovensku. 1. Martin: Slovenská národná knižnica, 2001, 164 s.

Thieme-becker. 1911. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Leipzig, vol. 5, 1911, s. 162-163.

Aktualizováno: 29.08.2008
Redaktor: správce www stránek
Pošli e-mailem
Trvalý odkaz


Vědecká knihovna Olomouc, ­ ­­­­­­­ ­Bezručova 659/2 ­Olomouc 9, 779 11­­­ tel.  +420-585 205 300 e-mail: vkol@vkol.cz   Otevírací doba: Po - Pá 8:30 - 19:00 So 9:00 - 13:00* Ne zavřeno *MVS a studovna vázaných novin - zavřeno ID datové schránky­­: yswjrie
Vědecká knihovna v Olomouci je příspěvkovou organizací zřízenou a financovanou Olomouckým krajem
Tvorba www stránek © Winternet 2008 - 2018
Aktualizováno: 21.02.2018 16:34
TOPlist