Traffic analysis

Vědecká knihovna Olomouc
Vědecká knihovna Olomouc
Česky English Deutsch

Európsky Projekt Rinascimento virtuale - Digitale Palimpsestforschung. Rediscovering written records of hidden European cultural heritage. (november 2001 až október 2004)

Pozvánka na konferenci, velikost 34 kB.

13. ročník odborné konference (23. - 24. listopadu 2004)
Problematika historických a vzácných knižních fondů Čech, Moravy a Slezska

Európsky Projekt Rinascimento virtuale - Digitale Palimpsestforschung. Rediscovering written records of hidden European cultural heritage. (november 2001 až október 2004)

Jana Grusková, Rostislav Krušinský

Takmer vo všetkých európskych knižniciach a archívoch s historickými fondmi sa nachádzajú palimpsesty, reskribované rukopisné pamiatky, ktorých pôvodný text bol zotretý, zmytý alebo zoškrabaný, a ich pergamen bol znovu použitý pre napísanie textu nového. Dôvodom pre takéto opätovné použitie pergamenu, v stredoveku hlavného písacieho materiálu vyrábaného zo zvieracej kože, boli vysoké náklady na jeho výrobu, preto sa ľudia snažili vzácny materiál recyklovať [2].

Nový text zakryl text starý, a ten sa na celé stáročia stratil ľudskému zraku. Pôvodný rukopis však často nezmizol úplne, atrament sa vpil do pergamenu a zostal v ňom skrytý, no pre oko neviditeľný. Pri pokusoch zviditeľniť a prečítať prekryté textové vrstvy používali bádatelia až do 19. storočia chemické tinktúry, a hoci tak objavili veľmi vzácne diela (napr. Ciceronov spis De re publica [3]), zanechali ich experimenty na rukopisoch nenapraviteľné škody a často ich úplne zničili. V 20. storočí sa vďaka rozvoju fotografickej techniky podarilo urobiť výrazný krok dopredu a predovšetkým použitím ultrafialového svetla (ultrafialových lámp) sčasti oživiť a prečítať staré texty [4]A. Cataldi Palau, . No rozhodujúci prelom priniesla až novodobá vyspelá multispektrálna digitálna fototechnológia v spojení so špeciálnym spracovaním na báze počítačov, čo viedlo k pozoruhodným úspechom bez toho, aby boli rukopisy vystavené riziku poškodenia [5].

V inšpirujúcom styčnom bode stáročiami etablovaného textového výskumu a vysoko inovatívnej technológie digitálneho snímania a spracovania obrazu sa partneri (univerzity, knižnice, akadémie, archívy, výskumné centrá, nadácie) z 26 európskych krajín [6] - medzi nimi aj Česká republika a Slovenská republika - rozhodli spojiť svoje sily a skúsenosti a vytvoriť spoločný trojročný projekt pre spracovanie, znovuobjavenie a sprístupnenie gréckych palimpsestov. Stanovili si za úlohu vyniesť na svetlo európske písomné bohatstvo skryté v týchto rukopisných pamiatkach, systematicky ho spracovať ako tradičnými metódami, tak predovšetkým pomocou výdobytkov modernej digitálnej fototechnológie, vedecky ho zdokumentovať pre široký okruh odborného sveta, a tak ho bezpečne uchovať pre nasledujúce generácie.

Prečo práve grécke palimpsesty? Pretože iniciátormi projektu bolo grécisti, byzantológovia a iní odborníci pre grécke texty, ktorých spájali dlhoročné kontakty a spolupráca. Zároveň grécka paleografia a výskum byzantskej knižnej kultúry disponujú dobrou odbornou infraštruktúrou, akou sú napr. moderné tlačené katalógy gréckych rukopisov [7].

Príprava projektu trvala štyri roky (1997-2001). Jeho základom bola dlhoročná spolupráca, kontakty a vzájomná dôvera siedmych hlavných organizátorov. V novembri roku 2000 sa na Univerzite v nemeckom Hamburgu konalo Fórum Digitale Palimpsestforschung . Výsledkom tohto stretnutia boli konkrétne kontúry európskej siete Rinascimento virtuale (virtuálna renesancia) pre digitálny výskum a spracovanie gréckych palimpsestov a predbežná dohoda, ktorú podpísalo 14 inštitúcií zo 7 európskych krajín (Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Grécko, Španielsko, Fínsko, Holandsko). Nasledovala náročná fáza získavania ďalších partnerov a príprava podkladov pre žiadosť o subvenciu u Európskej komisie v Bruseli v rámci rozsiahleho programu Culture 2000 pre podporu medzinárodnej spolupráce vo výskume a spracovaní európskeho kultúrneho dedičstva. Odpoveď z Bruselu bola kladná, a tak sa koncom roku 2001 mohol zahájiť trojročný pilotný projekt Rinascimento virtuale - Digitale Palimpsestforschung. Rediscovering written records of hidden European cultural heritage [8]. Hlavným organizátorom a garantom projektu bol renomovaný klasický filológ Prof. Dr. Dieter Harlfinger z Univerzity v Hamburgu, špecialista pre grécku kodikológiu a paleografiu. Projekt Rinascimento virtuale sa skončil 31. októbra 2004 slávnostným stretnutím v Ríme a súčasným otvorením výstav v niekoľkých európskych metropolách (Athény, Rím, Viedeň, Londýn, Zaragoza).

Do siete Rinascimento virtuale bolo zapojených viac ako 50 inštitúcií z 26 európskych krajín; Českú republiku reprezentovala Vědecká knihovna v Olomouci , v ktorej fondoch sa nachádza jeden významný grécky reskribovaný kódex (pozri ďalej), za Slovensko sa do projektu zapojila Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave , zastúpená Katedrou klasickej a semitskej filológie a Katedrou archívnictva a PVH .

Partneri projektu Rinascimento virtuale sa snažili dosiahnuť vytýčené ciele prostredníctvom aktivít v štyroch veľkých oblastiach činnosti:

  1. Census: a) Systematický súpis (s bibliografiou) všetkých gréckych palimpsestov, ktorých počet sa dnes odhaduje na ca. 1000 jednotiek. Špecializovaný vedecký výskum reskribovaných rukopisov zahàňa časové a paleografické zaradenie spodného písma ( scriptura inferior ), kodikologickú rekonštrukciu pôvodného rukopisu a obsahovú identifikáciu resp. bližšie určenie textu a jeho textovo-kritickú a textovo-historickú analýzu, prípadne aj edíciu. b) Sprievodný vedecký výskum sa sústreďuje na kultúrno-historické súvislosti, ekonomické danosti, geografické a dobové centrá a knihárske praktiky a metódy tohto historického recyklovania. Hoci výskum a spracovanie gréckych palimpsestov ešte zďaleka nie sú ukončené, prinieslo bádanie v priebehu projektu početné výsledky a nové objavy: podarilo sa prečítať a identifikovať mnohé scripturae inferiores a následne bližšie určiť a sčasti zrekonštruovať viaceré vzácne stredoveké kódexy. Koordinátor: Hamburg [DE], Viedeň [AT].
  2. a) multispektrálna digitalizácia, b) ďalšie počítačové spracovanie, c) archivovanie : Niekoľko desiatok gréckych palimpsestov bolo vybratých pre digitalizačný program v štátnych, národných, univerzitných, krajinských, regionálnych, kláštorných a patriarchátnych knižniciach a archívoch viacerých európskych krajín ([AT] [CZ] [DE] [ES] [GR] [H] [IE] [IT] [PL] [SE] [UK]), medzi nimi aj olomoucký kódex M 688 (pozri ďalej). Pri snímaní bolo použitých niekoľko systémov: dva talianske firmy Fotoscientifica z Parmy a jeden grécky systém firmy Forth Photonics (FO.R.T.H.) z Athén (prv Kréta), anglickí kolegovia aplikovali pri spracovaní palimpsestov vlastný systém (British Library, Londýn) a takisto aj špecialisti z fínskych Helsiniek. Odskúšanie prvých troch uvedených modelov v rámci projektu podporilo aj ich ďalšie rozšírenie v oblasti priemyselnej výroby. Jednotlivé výsledky digitalizácie i spracovania a výskumu palimpsestov sú archivované jednak na národnej úrovni, jednak v centrálnej európskej databáze Manus a jej prostredníctvom budú postupne cez Internet sprístupnené širokej verejnosti s možnosťami on-line vyhľadávania ( http://manus.iccu.sbn.it). Koordinátor: Florencia [IT], Helsinky [FI].
  3. Odborná príprava a ďalšie vzdelávanie vedeckého dorastu [9] a odborníkov zainteresovaných filologických, teologických a historických disciplín a odborného personálu knižníc a archívov, najmä prostredníctvom európskych vzdelávacích workshopov v Athénach a v Neapole, ktoré sa týkali medzi iným moderných aspektov heuristického odkrývania a kultúrno-vedeckého skúmania palimpsestov a kde sa spojili nahromadené teoretické a praktické skúsenosti všetkých partnerov. Koordinátor: Athény [GR] a Groningen [NL].
  4. a) šírenie / publikovanie, b) popularizačná práca. Používatelia knižníc a archívov, no rovnako aj široká odborná i laická verejnosť boli mnohostranne informovaní o priebehu a výsledkoch fascinujúcej práce prostredníctvom nových i tradičných médií, konferencií a výstav, vedeckých i populárno-vedeckých publikácií, čo, dúfame, prispelo aj k tomu, aby citlivejšie vnímali a chápali význam európskeho knižného dedičstva. Bola vytvorená vlastná internetová stránka ( http://www.rrz.uni-hamburg.de/RV/). Koordinátor: Zaragoza [ES] spolu s Athénami [GR] a talianskymi partnermi [IT].

Projekt Rinascimento virtuale - Digitale Palimpsestforschung. Rediscovering written records of hidden European cultural heritage umožnil modelovo vytýčiť smer spracovania a výskumu palimpsestov aj pre ostatné patrimonia librorum.

Úlohou slovenskej strany bolo koordinovať aktivity projektu v krajinách strednej a východnej Európy a za týmto účelom pripraviť medzinárodný seminár [10]. Ten sa konal v júni roku 2002 v Bratislave na tému Perspektívy siete Rinascimento virtuale v kandidátskych krajinách strednej a východnej Európy a v susedných štátoch . Stretnutie zorganizovala Katedra klasickej a semitskej filológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v úzkej spolupráci s Univerzitou v Hamburgu . Zúčastnilo sa na ňom viac ako 40 renomovaných odborníkov, pracovníkov univerzít, knižníc, akadémií vied a špecializovaných vedeckých pracovísk z 24 krajín. Cieľom bratislavského stretnutia bolo zozbierať informácie o existencii a stave gréckych a byzantských palimpsestov v krajinách strednej a východnej Európy a v priľahlých štátoch, ako aj o stredovekých, renesančných a novovekých rukopisných zbierkach v týchto krajinách. Vědeckú knihovnu v Olomouci (VKOL) reprezentovala a české rukopisné zbierky predstavila Mgr. Kateřina Handlová. Bratislavský seminár bol jediným podujatím projektu RV konaným v niektorej z (vtedy) kandidátskych krajín strednej a východnej Európy. Vytvoril ideálne podmienky pre vedeckú diskusiu a výrazne prispel aj k nadviazaniu a posilneniu kontaktov medzi jednotlivcami i pracoviskami. K semináru bol vydaný zborník s plným znením všetkých príspevkov [11].

Za Českú republiku sa do projektu zapojila Vědecká knihovna v Olomouci , pretože súčasťou jej zbierky gréckych rukopisov je aj reskribovaný kódex z 13.-14. stor. M 688 [12]. Túto vzácnu rukopisnú pamiatku, ktorá na viac ako 400 listoch obsahuje Nomokanon s komentárom Theodora Balsamona, zakúpila knižnica až v roku 1953 [13]. V roku 1968 publikoval Bohumil Ryba podrobnú štúdiu o tomto rukopise [14], ale v jeho texte sa nenachádza informácia, že ide o palimpsest. Túto skutočnosť, ako aj podrobnejší popis palimpsestu uvádza až katalóg z roku 1983 [15]. Autori datujú sčasti zachované, no veľmi ťažko čitateľné spodné písmo do 11.-12. st., text rukopisu sa im však identifikovať nepodarilo.

V júli 2002 navštívili VKOL Prof. Dr. Dieter Harlfinger (Hamburg) a Dr. Jana Grusková (Bratislava), aby palimpsest preskúmali. Už pri tejto prvej, veľmi krátkej prehliadke rukopisu pomocou UV lampy upresnil Prof. Dr. Dieter Harlfinger datovanie spodného rukopisu. Ukázalo sa, že by mohol pochádzať už z 10.-11. st. Zároveň sa podarilo text sčasti identifikovať (viď nižšie).

V septembri 2004 navštívili VKOL Daniel Deckers a Frank Teltemann, asistenti profesora Harlfingera, za účelom digitalizácie kódexu M 688. Návšteva sa uskutočnila vďaka obetavej pomoci Rostislava Krušinského zo Studovny historických fondů Oddělení ochrany fondů VKOL , ktorý zabezpečil potrebné technické podmienky a hamburským kolegom pri digitalizácii aktívne asistoval.

Spolupracovníci prof. Harlfingera Daniel Deckers a Frank Teltmann strávili v knihovně celý týden. Pro své cestovní digitalizační pracoviště potřebovali 2 m 2 pracovní plochy a zatemněnou místnost. Po nezbytných úpravách ve studovně historických fondů nasnímali kompletně recto-strany při UV světle (při nízkém rozlišení) kamerou MUSIS. Verso-strany nebylo nutné nasnímat kompletně, protože díky TLG (Thesaurus Linguae Graecae) [16] jedna strana k identifikaci textu stačí. Aby bylo zajištěno odkrytí spodního textu, bylo použito ještě dvou dalších metod digitalizace. Bylo zhotoveno cca 50 barevných obrázků s vysokým rozlišením a 30 UV fluoreskujících snímků. I přes malé rozlišení systému MUSIS se tento ukázal jako nejvhodnější.

Hamburští kolegové nejprve celý kodex systematicky prozkoumali po kodikologické stránce. Potvrdilo se, že všechna folia rukopisu jsou reskribovaná a scriptura inferior je prostým okem téměř nečitelná, pouze pomocí UV světla bylo možné přečíst text na několika místech. Zdá se, že kromě poslední složky pochází všechna folia z jednoho kodexu. Z bifolia původního kodexu byl jeden list složen napůl a vytvořil tak bifolium v kodexu novém, takže mladší písmo (napsané v jednom sloupci) je kolmé k písmu staršímu. Už při první návštěvě Olomouce v roce 2002 se na několika čitelných místech palimpsestu podařilo profesoru Harlfingerovi identifikovat pasáže z homilií Jana Zlatoústého - patriarchy a církevního učitele, což potvrdil i poslední průzkum v září roku 2004. Není samozřejmě vyloučeno, že obsahem rukopisu byla další díla podobného charakteru. Tomu také napovídá fakt, že se některé čitelné pasáže v díle tohoto patrona kazatelů doposud nepodařilo najít. Poslední složka rukopisu (ff. 426-433) pochází zřejmě z jiného kodexu. Spodní vrstva písma je paralelní k vrstvě svrchní a z velké části se obě překrývají. I s použitím UV světla je tato část rukopisu velmi špatně čitelná a text těchto folií se doposud nepodařilo identifikovat.

Kompletní zpracování stále probíhá a na závěry si tak budeme muset ještě počkat.


Poznámky pod čarou

[1] Tento príspevok je iba stručnou prezentáciou práve ukončeného projektu. Pre bližšie informácie o aktivitách, podujatiach a výsledkoch projektu pozri internetovú stránku http://www.rrz.uni-hamburg.de/RV/; Bulletin projektu Ðáëßěřçóôďň. News of Rinascimento virtuale - Digitale Palimpsestforschung. Rediscovering written records of hidden European cultural heritage, 2001-2004, Zaragoza 2004 (v tlači); zborník z konferencie projektu v Bratislave (2002) Rinascimento virtuale - Digitale Palimpsestforschung. Perspektiven des Netzwerks in den Beitrittsländern Mittel- und Osteuropas und in angrenzenden Staaten, Berichtband der RV-Tagung in Bratislava, 28. -29. Juni 2002 , hrsg. von D. HARLFINGER in Zusammenarbeit mit J. GRUSKOVá, D. DECKERS, K. VANHAEGENDOREN, Bratislava 2002, str. 7-21, a D. HARLFINGER, Rinascimento virtuale - ein europäisches Netzwerk zur digitalen Palimpsestforschung , ibidem, str. 30 -36. K projektu pozri ďalej zborníky z konferencií v Louvain-la-Neuve (september 2003; v tlači) a v Ríme/Grottaferrate (apríl 2004; v tlači).

[2] K problematike palimpsestov pozri napr. Geschichte der Textüberlieferung I (Sammelband) , hrsg. H. HUNGER, H. ERBSE u. a., Zürich 1961, passim (pozri Index); H. HUNGER, Schreiben und Lesen in Byzanz , München 1989, str. 17-22; R. HURSCHMANN, Art.: Palimpsest, in Der Neue Pauly , Bd. 9 (2000), str. 188-189 (s literatúrou); G. CAVALLO, L'immagine ritrovata. In margine ai palinsesti , in Quinio 3 (2001), str. 5-16; M. L. AGATI, Il libro manoscritto. Introduzione alla codicologia , Roma 2003, str. 66-73.

[3] Tento cenný Ciceronov spis o štáte objavil v kódexe Vat. lat. 5757 začiatkom 19. stor. jezuita Angelo Mai (1782-1854), jeden z popredných skúmateľov palimpsestov; pozri Geschichte der Textüberlieferung, cit., str. 38, 114, 314, 370-371, 382, 531, 542; J. LöSSL, Art. Mai, Angelo, in Lexikon für Theologie und Kirche 6 (1997), str. 1199-1200.

[4] Pre ilustráciu výskumu palimpsestov v 20. a 21. storočí pozri napr. J. BICK, Wiener Palimpseste , Wien 1908 [= Sitzungsberichte Kais. Akademie der Wissenschaften in Wien, Philosophisch-Historische Klasse , Band 159, 7. Abhandlung], str. 1-116 (6 Taf.); H. HUNGER, Palimpsest-Fragmente aus Herodians ÊÁČĎ-ËÉÊÇ ÐÑĎÓŮéÄÉÁ, Buch 5-7, Cod. Vindob. Hist. gr. 10 , in Jahrbuch der Österreichischen byzantinischen Gesellschaft 16 (1967), str. 1-33; S. G. DAITZ, The Jerusalem Palimpsest of Euripides: a Facsimile Edition with Commentary, Berlin 1970 (71 Abb.); E. CRISCI, I palinsesti di Grottaferrata. Studio codicologico e paleografico , Napoli 1990 [= Pubblicazioni dell' Università degli Studi di Cassino, Sezione di studi filologici, letterari, storici, artistici e geografici 2]; D. ARNESANO, Il palinsesto Laur. Conv. Soppr. 152. Note paleografiche e codicologiche , in Bollettino della Badia Greca di Grottaferrata , N. S. 63 (1999), str. 213-238; N. G. WILSON, Archimedes: the Palimpsest and the Tradition , in Byzantinische Zeitschrift 92/1 (1999), str. 89-101; Un nuovo codice della : il palinsesto Parisinus graecus 2575 , in Scriptorium 55/2 (2001), str. 249-274; N. TCHERNETSKA, Greek-Oriental Palimpsests in Cambridge: Problems and Prospects , in: C. HOLMES, J. WARING (Hrsgg.), Literacy, Education and Manuscript Transmission in Byzantium and beyond , Leiden-Boston-Köln 2002 [= The Medieval Mediterranean, Peoples, Economies and Cultures, 400-1500 , Vol. 42], str. 243-256; D. HARLFINGER, In einem Atemzug mit Homer. Verse des griechischen Dichters Menander entdeckt , in Neue Zürcher Zeitung, Internationale Ausgabe, Nr. 301, Montag, 29. Dezember 2003, Feuilleton, str. 16. Pri niektorých z posledných štúdií bola použitá už i najnovšia technika. Pozri aj literatúru citovanú v pozn. 5.

[5] K použitiu novodobej technológie pri spracovaní palimpsestov pozri D. BROIA - Ch. FARAGGIANA DI SARAZANA - S. LUCà, Manoscritti Palinsesti Criptensi: lettura digitale sulla banda dell'invisibile , Ravenna-Parma 1998 [= Quaderni della facoltà di conservazione dei beni culturali di Ravenna 2], 37 str.; D. BROIA - Ch. FARAGGIANA DI SARZANA, Per una rilettura del palinsesto Vat. gr. 2061A: Saggio di ripristino digitale e di edizione diplomatica del Nomocanone alla luce del sistema RE.CO.RD® , in Opora 3 (Studi in onore di mgr Paul Canart per il LXX compleanno ), a cura di S. LUCà e L. PERRIA, Grottaferrata 1999, str. 67-78; E. GAMILLSCHEG, Rinascimento virtuale - Digitale Palimpsestforschung. Moderne Technik im Dienst der Erforschung verborgener griechischer Schriften , in ÖNB Newsletter Nr. 1/März 2003, str. 10; D. DECKERS, Neue Techniken für alte Bücher. Die einge-setzten Digitalsysteme des ProjektesRinascimento Virtuale , in Biblos 53/1 (2004), str. 25-29.

[6] Pozri internetovú stránku projektu (pozn. 1).

[7] Pozri súpis katalógoch gréckych rukopisov J.-M. OLIVIER, Répertoire des biblio thčques et des catalogues de manuscrits grecs de Marcel Richard , Troisičme édition entičrement refondue par, Turnhout 1995 [= Corpus Christianorum ].

[8] Prvým oficiálnym stretnutím projektu bol seminár v Ríme v januári 2002 Il seminario internazionale di studio. Rinascimento virtuale - Digitale Palimpsestforschung. Rediscovering written records of a hidden European cultural heritage . Českej odbornej i laickej verejnosti bol projekt predstavený v príspevku K. HANDLOVá, Rinascimento virtuale - program nikoliv virtuální!, in Knihovní obzor , 10/3, 2002, str. 28-31.

[9] Ako realizátorka projektu za slovenskú stranu bola autorka tohto príspevku v rámci medzinárodnej kooperácie a odbornej prípravy vedeckého dorastu zapojená v roku 2003 do spracovania gréckych palimpsestov Rakúskej národnej knižnice vo Viedni pre celoeurópsky súpis a databázu Manus so sídlom vo Florencii. Prvé výsledky tohto výskum boli publikované v štúdiách E. GAMILLSCHEG, Der Codex des Herodian in der Österreichischen Nationalbibliothek , a B. STOLTE, Ein Florilegium Vindobonense der Basiliken , oba príspevky v tlači v zborníku z konferencie projektu v Louvain-la-Neuve (september 2003); J. GRUSKOVá - CH. GASTGEBER, Zur Wiederverwertung von Handschriften mit Bibeltexten am Beispiel griechischer Codices der Österreichischen Nationalbibliothek , in Biblos 52/2 (2003), str. 59-74; E. GAMILLSCHEG - J. GRUSKOVá, Neue Techniken für alte Bücher II. Erste Ergebnisse des Projektes Rinascimento Virtuale , in Biblos 53/1 (2004), str. 31-36; J. GRUSKOVá, Neue Ergebnisse aus der Palimpsestforschung an der Österreichischen Nationalbibliothek: Aus der Werkstatt des Schulmeisters , príspevok v tlači v zborníku z konferencie projektu v Ríme/Grottaferrate (apríl 2004).

[10] Slovensko nemá vo svojich fondoch žiadne grécke palimpsesty.

[11] Rinascimento virtuale - Digitale Palimpsestforschung. Perspektiven des Netzwerks in den Beitrittsländern Mittel- und Osteuropas und in angrenzenden Staaten, Berichtband der RV-Tagung in Bratislava, 28. -29. Juni 2002 , hrsg. von D. HARLFINGER in Zusammenarbeit mit J. GRUSKOVá, D. DECKERS, K. VANHAEGEN-DOREN, Bratislava 2002.

[12] Pozri J.-M. OLIVIER - M.-A. MONéGIER DU SORBIER, Catalogue des manuscrits grecs de Tchécoslovaquie, Paris 1983, str. 39-50.

[13] Jej pôvod zostáva neznámy. Zostavovateľ katalógu J.-M. Olivier (pozn. 12) uvažuje o možnej príbuznosti medzi M 688 a ďalším olomouckým rukopisom M II 416 s inými rukopismi macedónskej proveniencie, ktoré sa dnes nachádzajú v Prahe a v Bratislave (pozri Introduction, str. XVIII).

[14] B. RYBA, Theodori Balsamonis corpus nomocanonicum in codice Graeco membranaceo Olomucii seruatum describitur , in Studie o rukopisech 7 (1968), str. 1-22.

[15] Pozri pozn. 12.

[16] Thesaurus Linguae Graecae. A digital library of Greek literature , elektornická databáze textů antické a středověké řecké literatury, dostupná na CD-Rom i Online (http://stephanus.tlg.uci.edu).

Aktualizováno: 04.09.2008
Redaktor: správce www stránek
Pošli e-mailem
Trvalý odkaz


Vědecká knihovna Olomouc, ­ ­­­­­­­ ­Bezručova 659/2 ­Olomouc 9, 779 11­­­ tel.  +420-585 205 300 e-mail: vkol@vkol.cz   Otevírací doba: Po - Pá 8:30 - 19:00 So 9:00 - 13:00* Ne zavřeno *MVS a studovna vázaných novin - zavřeno ID datové schránky­­: yswjrie
Vědecká knihovna v Olomouci je příspěvkovou organizací zřízenou a financovanou Olomouckým krajem
Tvorba www stránek © Winternet 2008 - 2018
Aktualizováno: 21.02.2018 16:34
TOPlist