Traffic analysis

Vědecká knihovna Olomouc
Vědecká knihovna Olomouc
Česky English Deutsch

Sprístupňovanie historických knižných fondov a vzácnych tlačí v podmienkach Slovenskej národnej knižnice v Martine

Pozvánka na konferenci, velikost 34 kB.

12. ročník odborné konference
Problematika historických a vzácných knižních fondů Čech, Moravy a Slezska

Sprístupňovanie historických knižných fondov a vzácnych tlačí v podmienkach Slovenskej národnej knižnice v Martine

Peter Sabov

Pojem ochrana, a naopak, sprístupňovanie historických knižných fondov a starých vzácnych rukopisov alebo tlačí skrýva v sebe na prvý pohľad zásadné protirečenie. Ide totiž o mnohoročnú dilemu v tom, čo je nadradené a čo podradené v procese komplexnej ochrany týchto pamiatok.

Je pochopiteľné, že správca historického knižného fondu, resp. vzácnych jednotlivín v rukopisnej alebo tlačenej forme, má eminentný záujem na ich kvalitnom zachovaní pre budúce generácie. Na druhej strane moderné trendy vo využívaní tohto typu pamiatok (napr. zákon o sprostredkovaní informácií), priam nútia kompetentné inštitúcie, aby v čo najširšej miere sprostredkovávali a sprístupňovali aj informácie, zachované práve na tomto klasickom type nosičov.

Ja sa osobne nazdávam, že je v tomto prípade je úplne nevyhnutný racionálny kompromis a oba tieto, nesporne významné procesy, by mali mať úplne rovnocenné postavenie.

Svetové trendy v sprístupňovaní informácií, a teda aj najvýznamnejších súčastí národných kultúrnych dedičstiev, súvisia s rýchlym vývojom nových technológií, najmä v oblasti digitalizácie dokumentov. Prednosti digitalizácie sú všeobecne známe, predovšetkým práve v prenose a sprostredkovávaní informácie. Na trvalé uchovávanie informácie nie sú produkty digitalizačného procesu (CD, DVD) z viacerých dôvodov práve najvhodnejšie, a už vôbec nie najvýhodnejšie. Toto konštatovanie súvisí nielen s pomerne vysokými nákladmi na vybudovanie technologických liniek, potrebných na produkciu tohto typu nosičov, ale aj s pomerne náročnými požiadavkami na ich uskladňovanie.

A tu sme práve pri podstate problému. Musíme zabezpečiť všetky prostriedky na fyzickú ochranu originálneho dokumentu a súčasne pripraviť a realizovať projekty digitalizácie starých a vzácnych tlačí a ich využívania v tejto podobe.

Stav sprístupňovania najvzácnejších dokumentov v Slovenskej národnej knižnici

Slovenská národná knižnica má v komplexe knižníc na Slovensku špecifické postavenie. Je to spôsobené jej historickým vývojom, rozsahom a skladbou jej fondov, viacerými štátnymi úlohami, ktorými ju poveril zákon č. 183/2000 Z.z. o knižniciach, ale aj geografickou polohou mimo hlavného mesta Slovenska.

Do kategórie vzácnych zbierok a tlačí patria tri veľké skupiny dokumentov: konzervačný slovacikálny fond (autorské, jazykové a geografické slovaciká), historické knižničné dokumenty a fondy (historické knižnice a jednotlivé rukopisné a tlačené dokumenty), a napokon fond špeciálnych dokumentov (exlibrisy, rytiny, historické pohľadnice a historické mapy).

Základnou úlohou Slovenskej národnej knižnice je budovať a ochraňovať tzv. konzervačný slovacikálny fond. Jeho orientácia na jazykové, geografické a autorské slovaciká od najstarších čias po súčasnosť, znamená neustálu povinnosť, skúmať ich výskyt nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami a zabezpečiť podľa možnosti jeho stopercentnú úplnosť. Skutočnosť, že v minulosti dochádzalo z rôznych dôvodov (najmä benevolencia a ľahostajnosť pri výpožičnom procese) k stratám vzácnych slovacík, ako aj zákonom stanovená prioritná úloha ochrany týchto dokumentov, prinútila vedenie Slovenskej národnej knižnice v Martine k zásadným krokom v rovine ich ochrany a sprístupňovania:

  • Od určitého dátumu došlo k okamžitému zastaveniu absenčných výpožičiek z fondu konzervačných slovacík bez výnimky;
  • Od používateľov boli okamžite stiahnuté všetky doposiaľ zrealizované výpožičky;
  • Poskytujeme výpožičky zo spomínaného fondu výlučne prezenčne, vo výnimočných situáciách (za poplatok).
Opatrenia síce vyvolali pomerne búrlivé reakcie používateľov, ale na druhej strane sa podstatne zvýšila možnosť zabezpečenia úplnosti spomínaného fondu. Do úvahy musíme pochopiteľne brať aj oprávnené námietky záujemcov o získanie informácií (získavame do svojich zbierok len dva exempláre povinného výtlačku a jeden je ihneď zaradený do konzervačného slovacikálneho fondu), ale prvoradá je v tomto prípade špecifická úloha Slovenskej národnej knižnice v Martine, resp. význam konzervačného fondu a jeho funkcia v procese ochrany a záchrany kultúrneho dedičstva.

Úplne inou kategóriou sú historické knižničné dokumenty a fondy. Vývoj tohto typu dokumentov mal dramatické historické pozadie, štát po konfiškáciách v 50. rokoch 20. storočia prevzal o ne neuvážene starostlivosť, pričom nebol reálne pripravený na zvládnutie náročných úloh v tejto náročnej oblasti. Chýbali priestory, odborníci, no najmä profesionálny, ale aj emotívny vzťah k písaným a tlačeným pamiatkam. Na historické knižničné dokumenty a fondy sa nazeralo ako na pozostatky a produkty protiľudovej ideológie, čo postupne spôsobilo nielen značný nárast nezáujmu o riešenie ich komplexnej ochrany, ale doslova aj ich systematickú likvidáciu.

Len tak si možno vysvetliť absenciu dokumentov, ktoré staré bibliografie poznali, ale dnes už neexistujú, spôsobilo to zánik vzácnych knižničných a knižných zbierok, a pod.

Dnes aby sa mohlo zdať, že situácia je iná, ale taký pohľad by bol značne klamlivý, a rozhodne zásadne neobjektívny.

Spomínaný knižničný zákon z roku 2000 venuje historickým jednotlivinám a zbierkam značnú pozornosť. Až tretina zákona rieši ich evidenciu, ochranu a sprístupňovanie. Žiaľ, teória je väčšinou len nevlastnou sestrou, ba možno povedať len vzdialenou príbuznou praxe. Bez garancie štátu a účelovo vyčlenených financií je akýkoľvek pokus o komplexné riešenie problému, (a sem sprístupňovanie rozhodne patrí) chimérou.

Sprístupňovanie historických knižničných dokumentov a fondov má nielen v Slovenskej národnej knižnici v Martine, ale na celom Slovensku svoje špecifiká. Je to vlastne súboj správcov týchto fondov, nielen so záujmom bádateľov (ten sa v nových spoločensko-politických podmienkach po roku 1989 rozhodne zvýšil), ale aj s mnohými kolegami z nášho rezortu, ktorí hodnotu tlačeného alebo rukopisného historického dokumentu vidia len v okamžitom získaní potrebnej informácie. Moje stanovisko, aj keď možno vyznieva príliš odmietavo, však v podstate vôbec neuvažuje o pribrzdení nárokov bádateľov a odbornej a laickej verejnosti. Ide mi o to, aby sme selektovali typy používateľov, pripravili podmienky na sprostredkovávanie informácií, aby sme dokázali vyhotoviť používateľské kópie a prinútili časť záujemcov pracovať s kópiou.

Na tomto momente sa vlastne zastavila príprava Výpožičného poriadku pre študijné, expozičné a propagačné účely, na ktorom sme posledné dva roky v našej inštitúcii pracovali. Nemožno uprednostňovať nárok používateľa na informáciu, pred nárokom dokumentu na zabezpečenie nevyhnutnej ochrany a odbornú manipuláciu.

Špeciálny prístup a pozornosť si vyžadujú najmä výpožičky, ktoré súvisia s expozíciami a propagáciami (do tejto kategórie patrí aj televízia a film). Ich sprístupňovanie sa realizuje u nás doposiaľ formou, ktorá neumožňuje ochranné zabezpečenie dokumentov. Osvetľovanie dokumentov pri práci filmárov, ich presuny, ktoré spôsobujú radikálne zmeny klimatických podmienok, nešetrná manipulácia, to všetko spôsobuje poškodenia, veľakrát trvalého charakteru.

Filmári zásadne odmietajú pracovať s kópiou a neodbytne sa dožadujú originálu, aj keď s dokumentom už pred krátkym časom pracovali.

Expozičná činnosť častokrát súvisí s prezentáciou najvzácnejších súčastí fondu. Momentálne zabezpečuje Slovenská národná knižnica svojimi vzácnymi exponátmi viacero výstav, žiaľ, nie všetky podmienky, v ktorých exponáty vystavujeme zodpovedajú aspoň základným normám, aplikovaným v európskych krajinách.

Poslednou, ale rozhodne nie nezaujímavou skupinou, o ochranu ktorej by mala Slovenská národná knižnica v Martine prejavovať zvýšený záujem, sú špeciálne typy dokumentov - exlibrisy, rytiny, mapy a historické pohľadnice. V ich prípade je situácia oveľa komplikovanejšia. Ide totiž zväčša o zbierky, ktoré sú mimoriadne rozsiahle (len exlibrisov je okolo 70 000) a podmienky na ich solídne odborné sprostredkovanie používateľom sú prakticky žalostné.

O niečo pozitívnejšia je situácia v oblasti zbierky rytín, o ktorých som informoval na minuloročnom stretnutí, tu v Olomouci. V priebehu roka sa nám podarilo nielen naskenovať väčšinu exemplárov, ale spojiť aj obrazovú informáciu s textom, čo je vlastne základný predpoklad pre uspokojenie požiadaviek bádateľov.

Význam všetkých troch spomínaných typov zbierok je obrovský . Ich spoločným menovateľom sú nasledovné prvky:

  • Dosahujú celosvetový, európsky a národný charakter . Prejavuje sa to najmä na skutočnosti, že viaceré dokumenty spåňajú náročné kritériá na zaradenie do projektov Pamäť sveta (Memory of the World) a Pamäť Slovenska (Memory of Slovakia);
  • nie sú vytvorené priaznivé podmienky na ich bezpečné využíva nie (zatiaľ neexistujú špecializované študovne vzácnych tlačí, absentujú vhodné klimatické podmienky a pod.);
  • o ich využívanie je enormný záujem domácich i zahraničných bádateľov.
Sprístupňovania takýchto fondov sa potom prejavuje ako rutinný proces, ktorého prvoradým cieľom je uspokojenie potrieb bádateľa, bez následného ohľadu na potreby ich komplexnej ochrany. V konkrétnych prípadoch sa to prejavuje nasledovne:
  1. Konzervačný slovacikálny výtlačok môže v podstate využívať používateľ v takom prípade, ak chýba duplikátna forma exempláru a nemáme k dispozícii inú náhradnú formu (tento moment sa napåňa permanentne);
  2. Historické knižné a knižničné fondy majú len výnimočne vytvorené vhodné podmienky uloženia a využívania, a tak ich sprístupňovanie, z dôvodu vysokého záujmu používateľov, nie je prakticky limitované ochranárskymi zásahmi (pritom väčšinou by pomohli naskenované kópie, žiaľ kompetentný odbor nie je adekvátne vybavený požiadavkám doby);
  3. Úroveň využívania špeciálnych typov dokumentov je priamoúmerná ich evidenčnému spracovaniu, čo znamená, že okrem časti historických pohľadníc a zbierky rytín, nie je možné využívať ich v súlade s prijatými legislatívnymi materiálmi a normami.
Tieto neradostné konštatovania prinútili zodpovedných pracovníkov prijať konkrétne opatrenia. Tie spočívajú najmä v sledovaní používateľských záujmov a retrospektívnom doplňovaní titulov. Nežiadúcemu pohybu konzervačného fondu je možné zabrániť len promptným zabezpečením príslušných duplikátov a náhradných kópií. Slovenská národná knižnica okrem toho disponuje špeciálnych skenovacím zariadením, ktoré je schopné automaticky vyrábať xeroxové kópie. Nie je však možné, aby porucha takéhoto zariadenia nebola odstránená okamžite.

Oveľa zložitejšia je oblasť historických knižných a knižničných fondov. Prevažne ide o materiály obrovskej, historicky vlastne nevyčísliteľnej hodnoty. Každé poškodenie (v nevyhovujúcich podmienkach býva omnoho častejšie) má za následok vynakladanie finančných prostriedkov na nápravu. Značné percento bádateľov nemá pri práci so vzácnymi dokumentmi úctu k týmto hodnotám. Svedčia o tom znehodnotené alebo odcudzené iluminácie, zlátené iniciály, či umelecky hodnotné kovania. To všetko vyžaduje systematický prístup, ale aj čas.

Špeciálne typy dokumentov sú z hľadiska ochrany na tom najlepšie. Tým, že ich sprístupňujeme len ojedinele, k poškodeniam prakticky nedochádza. Toto konštatovanie však považujem za ľahkú iróniu, pretože záujem o staré mapy, exlibrisy, pohľadnice a rytiny narástli u nás, ale najmä v zahraničí do gigantických rozmerov. Ich prezentácia verejnosti môže inštitúcii národnej knižnice len prospieť.

Na záver mi dovoľte v krátkosti načrtnúť, aké kroky v oblasti sprístupňovania momentálne podnikáme, a čo je naším cieľom v najbližšej budúcnosti.

V prvom rade pôjde o zabezpečenie kvalitných duplikátov, mikrografických a digitalizačných kópií, ktoré by zabezpečili fyzickú ochranu konzervačného slovacikálneho fondu. Národný program ochrany periodík mikrofilmovaním v súčasnosti chráni isté percento originálov periodík (najmä najstarších slovacikálnych) pred náporom používateľov. Postupne prejdeme na tento trend aj v oblasti kníh, pričom ideálnou by bola situácia, keby každý knižný titul vychádzal aj na elektronickom médiu (CD). To je ale zatiaľ hudba budúcnosti.

V oblasti historických knižničných dokumentov a fondov je naším najbližším cieľom dobudovanie špecializovaného kabinetu starých tlačí s príslušnou príručnou knižnicou a moderným technickým vybavením. Digitalizovaná podoba najvzácnejších rukopisov a tlačí je aktuálna najmä v súvislosti s programom Pamäť Slovenska, rekonštrukciami vzácnych historických knižníc a prípravou vyhlasovania knižných zbierok a jednotlivín za kultúrne pamiatky.

V Odbore správy historických knižničných dokumentov a fondov pripravujeme interné databázy špeciálnych dokumentov (rytiny a pohľadnice), ktoré spåňajú kritériá informačných prameňov, no najmä chránia originálny dokument pre potreby budúcich generácií.

So sprístupňovaní však súvisia aj pripravované projekty, ktoré hodláme predložiť domácim i zahraničným nadáciám, a ktoré by, v prípade akceptovania, mali v rozhodujúcej miere zabezpečiť moderné a bezpečné sprístupňovania vzácnych tlačí, ktoré Slovenská národná knižnica v Martine vlastní a uchováva.

Aktualizováno: 02.09.2008
Redaktor: správce www stránek
Pošli e-mailem
Trvalý odkaz


Vědecká knihovna Olomouc, ­ ­­­­­­­ ­Bezručova 659/2 ­Olomouc 9, 779 11­­­ tel.  +420-585 205 300 e-mail: vkol@vkol.cz   Otevírací doba: Po - Pá 8:30 - 19:00 So 9:00 - 13:00* Ne zavřeno *MVS a studovna vázaných novin - zavřeno ID datové schránky­­: yswjrie
Vědecká knihovna v Olomouci je příspěvkovou organizací zřízenou a financovanou Olomouckým krajem
Tvorba www stránek © Winternet 2008 - 2018
Aktualizováno: 22.05.2018 14:57
TOPlist