Traffic analysis

Vědecká knihovna Olomouc
Vědecká knihovna Olomouc
Česky English Deutsch

Popularizácia a propagácia historických knižničných fondov na Slovensku

Pozvánka na konferenci, velikost 34 kB.

12. ročník odborné konference
Problematika historických a vzácných knižních fondů Čech, Moravy a Slezska

Popularizácia a propagácia historických knižničných fondov na Slovensku

Igor Zmeták

Historické knižničné fondy napriek starodávnosti svojej existencie stále nemajú doriešené svoje status quo. Na odborných seminároch a konferenciách venovaných tejto problematike sa opakovane objavujú základné otázky:

  • ontologická - v zmysle primárnych existenčných problémov historických knižničných fondov, miesta ich uloženia, udržania životnosti
  • gnozeologická - v zmysle ich celkového poznania

Odpovedí už bolo daných veľa, možno by sa dali všeobecne zhrnúť do dvoch základných tried:

  1. akademické - z pohľadu vedeckých inštitúcií, akadémie vied, vedeckých a univerzitných knižníc
  2. regionálne - z pohľadu konkrétnych regionálnych inštitúcií - knižníc, múzeí, archívov, cirkevných vlastníkov a správcov, súkromných vlastníkov

Východisková pozícia akademická je daná vysokým stupňom poznateľnosti historických knižničných fondov uložených v týchto inštitúciách, takže hlavným problémom sa stáva elektronické spracovanie katalógov, spôsob a forma sprístupnenia fondu pre bádateľov, výber vhodných a kompatibilných PC programov. Tieto pozície sú prirodzene na konferenciách prevažujúce, a preto by sa mohlo zdať (a niekedy to prednášajúci tak aj prezentujú), že výskum HKF je viac-menej ukončený. Musím hneď na tomto mieste uviesť, že v žiadnom prípade nespochybňujem tieto trendy a priority, sú aktuálnou výzvou a je nevyhnutné ísť touto cestou. Ale netreba zabúdať na celú šírku problematiky, lebo stáva sa, že ostatné problémy sú z akademických pozícií považované za marginálne, a tí, ktorí ich spomínajú sú (s troškou nadsádzky) regionálni amatéri.

Nakoľko sa pohybujeme v problematike bádania minulosti, dovolím si použiť príklad z oblasti archeológie. Z tohto odboru nepočuť hlasy spochybňujúce význam pokračujúceho archeologického výskumu, aj keď možno povedať, že všetky najznámejšie lokality už boli prebádané. Môžeme si my dovoliť povedať, že poznáme knižničné dokumenty napr. 16. storočia tak, že jediným problémom je ich retrokatalogizácia?

Ak by sme chceli približne vyčísliť množstvo odborne spracovaných historických knižničných dokumentov z odhadovaného celkového počtu na Slovensku, tak je spracovaná asi 1/3 fondov. Mohlo by sa poznamenať, že to najvzácnejšie je asi zachytené, že cirkevné knižnice sú podobné a plné duplikátov, ale môžeme sa z odborného hľadiska s takouto odpoveďou uspokojiť?

Z regionálneho hľadiska zápasia historické knižničné fondy s primárnymi problémami - nemá ich kto spracovať, sú nevhodne uložené, ich fyzický stav je veľmi zlý a sú pod prahom laického a často aj odborného záujmu. Jednoducho povedané - sú zväčša pre svojich majiteľom iba príťažou. Nespracované fondy sú nielen na farách, mnohokrát aj v odborných inštitúciách. Historické tlače z hľadiska svojho mediálneho nosiča - knihy - sú na priesečníku viacerých spoločensko-vedných oblastí - patria do knihovníctva, múzejníctva, archívnictva, ale aj cirkevnej problematiky. V rámci knihovníctva sa kladie dôraz na nákup nových kníh a informačných technológií, v múzejníctve prebieha špecializácia múzeí a mimo evidencie sú historické knihy zapísané ako muzeálne zbierkové predmety, archívy sú zavalené úlohami, ktoré presahujú ich personálne možnosti, cirkvám chátrajú budovy a ubúdajú farníci.

Hovoriť o týchto otázkach na akademickej pôde sa mnohým zdá nenáležité. Určite je efektnejšie predviesť nový program do PC, ako hovoriť o tisíckach zatuchnutých, nepovšimnutých starých kníh. Ale tie knihy sú tu a pred týmto problémom sa nedajú zatvárať oči.

V roku 2002 sa na Slovensku začala systematická fyzická pasportizácia historických knižničných fondov u všetkých vlastníkov a správcov bez rozdielu, ktorej hlavným realizátorom je Slovenská národná knižnica v Martine - Odbor správy historických knižničných dokumentov a fondov SR. Výstupom pasportizácie je napåňanie generálneho katalógu historických tlačí na Slovensku v elektronickej podobe, v ktorom možno vyhľadávať jednotlivé tituly alebo súbory bez ohľadu na to, či sú uložené v knižnici, v múzeu ako muzeálny zbierkový predmet, alebo u cirkevného či súkromného vlastníka.

Pasportizačný výskum je nevyhnutným predpokladom komplexnej ochrany historických knižničných fondov a predstupňom systematickej práce s týmito fondami. Základná etapa pasportizácie je naplánovaná do roku 2015 a prebieha v úzkej spolupráci s jednotlivými vlastníkmi a správcami fondov. Takáto dôkladná pasportizácia sa nedá robiť od stola, alebo formou dotazníkov. Dotazníkový prieskum môže poskytnúť iba orientačné čísla, ktoré sa od skutočnosti dosť líšia, ale sú aspoň základným orientačným krokom.

Hoci na pasportizáciu sme zatiaľ neboli vyčlenené špeciálne finančné prostriedky, rozbehol sa systém celoslovenskej pasportizácie, ktorej odborným garantom je pracovisko OS HKDaF zo SNK v Martine. Spolupracovníkom v regiónoch nemôžeme poskytnúť finančnú pomoc, ale najdôležitejšie pre naštartovanie výskumu HKF na regionálnej úrovni je presvedčiť ľudí o zmysle a význame tejto činnosti.

Akým bohatým a zaujímavým zdrojom informácií je práca s historickými knihami, jednak po stránke obsahovej, z hľadiska regionálnej histórie, kulturológie a pod. treba presvedčovať nielen laickú verejnosť, ale aj tú odbornú. Jednoznačným predpokladom pre celoplošnú komplexnú záchranu a prácu s historickými knižničnými fondami je vystúpenie z určitej vedeckej uzavretosti, sprístupnenie fondov a ich obsahu širšej verejnosti (samozrejme pri dodržaní pravidiel ochrany) a názorná ukážka toho, že pasportizačné súpisy a bibliografické popisy nie sú cieľom práce s historickými tlačami, ale nevyhnutným prostriedkom na ich využitie. Prostredníctvom výstav, seminárov, publikačnou činnosťou a každým úspešným projektom je možné prebudiť veľký potenciál spolupracovníkov v regiónoch. Odborní pracovníci a jednotlivé regionálne kultúrne inštitúcie musia vidieť zmysel práce s historickými tlačami a širokej verejnosti zase treba poskytnúť základné informácie a vzbudiť záujem.

Vstupujeme do Európskej únie, otvárajú sa nám predvstupové grantové programy. Netreba pripomínať, že dnešná Európa je priestorom dostupných informácií a rozvíjajúcich sa regiónov a nie uzavretých cechových spoločností. Fondy Európskej únie sú zamerané predovšetkým na rozvoj regiónov. V európskej kultúre sú historické dokumenty prioritnými témami - napr. v grantovom fonde Kultúra 2000 majú projekty zamerané na historické knižnice a archívy prednosť - majú tzv. európsku pridanú hodnotu.

Šancou historických fondov v regiónoch je ich využitie z kultúrno - historického hľadiska priamo na mieste, kam svojim pôvodom a významom patria. Úroveň historického vedomia na konkrétnom mieste je závislá od formy a množstva informácií, ktoré sa k obyvateľom dostávajú.

Pracovníci Odboru správy HKDaF SR, ktorí pracujú na pasportizácii si najviac uvedomujú potrebnosť sprístupňovania fondov. Jednak na študijné účely bádateľom a zároveň poskytovaním informácií širokej verejnosti o existencii historických tlačí ako súčasti kultúrneho dedičstva, či už regionálneho, alebo širšieho významu.

Vybrané aktivity k propagácii historických knižničných fondov

Internetové stránky pre historické knižničné fondy na Slovensku

Pre lepšiu a rýchlejšiu komunikáciu s rôznymi typmi vlastníkov, pre priame a dostupné poskytovanie základných informácií k problematike sme zriadili internetové stránky - http://www.snk.sk/hkdaf - sú na nich metodické usmernenia k pasportizácii, kontakty, odborné podujatia k problematike, výstavy, historické knižničné dokumenty Ministerstvom kultúry SR vyhlásené za historický knižničný fond, aktuality a tiež priame - aktívne prepojené linky na stránky s elektronickými katalógmi - napr. knižnicu SAV v Bratislave, alebo Vědeckou knihovnu v Olomouci.

Výstavy

Úspešnou formou sprístupňovania HKF sú výstavy, lebo: publikum reaguje na obrazy (vystavené predmety), a tie nepotrebujú nijakú predchádzajúcu výuku ani samoprípravu. Imponujú bezprostredne a pôsobia na city. Keď sa to už raz stalo, možné je obrátiť sa aj k intelektu. Pretože medzi vystavovateľmi a návštevníkmi sa postavil most. (F. Waidacher)

Za účelom priamej propagácie historických tlačí vznikol putovný výstavný projekt - Vonkajšia a vnútorná výzdoba historických kníh . Podujatie spoločne zrealizovali Odbor správy historických knižničných dokumentov a fondov SR a Odbor reštaurovania a konzervovania dokumentov Slovenskej národnej knižnice v Martine. Výstavu tvorí základný súbor predmetov univerzálneho charakteru, do ktorého sa pri realizácii výstavy v konkrétnom regióne pripája miestna odborná inštitúcia so svojimi historickými dokumentmi

Cieľom výstavného projektu bolo upozorniť na prítomnosť historických kníh, ich hodnotu, obsahové i estetické posolstvo pre dnešnú kultúru. Priblížiť utajenú krásu historických tlačí v rovine estetickej sa podarilo prostredníctvom prvkov, ktoré používali knižní iluminátori, rytci, kovotepci a umeleckí kníhviazači na ilustráciu kníh. Veľmi zaujímavou časťou výstavy bolo postupné zobrazenie procesu reštaurovania kníh, kde na jednotlivých exemplároch bolo vidieť stav pred, počas i po reštaurovaní. Návštevník si prostredníctvom ochranných prvkov mohol uvedomiť aj to, aká hodnota bola knihám prisudzovaná ich majiteľmi - od knižných značiek vlastníkov až po fyzickú ochranu, akou boli napríklad retiazky.

Výstava bola doteraz zrealizovaná v Martine a v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s Podjavorinským múzeom. V roku 2004 je plánovaná v Poprade - v Podtatranskom múzeu a v Topoľčanoch v spolupráci so Štátnym archívom v Topoľčanoch.

Ďalším podnetným výstavným projektom bolo podujatie Exlibris v múzeu , ktoré vzniklo v spolupráci SNK - Odboru správy historických knižničných dokumentov a fondov SR s Podjavorinským múzeom v Novom Meste nad Váhom a Odborom školstva OÚ v Novom Meste nad Váhom. Hlavnou myšlienkou výstavnej akcie bolo predstaviť exlibris ako fenomén, ktorý vyjadruje vzťah vlastníka ku knihe a môže byť zároveň jeho duchovnou, či estetickou výpoveďou. Snahou organizátorov bolo prezentovať vývoj knižnej značky v dejinných súvislostiach a pripomenúť jej pôvodné umiestnenie priamo v knihe. Na ilustráciu boli vystavené aj historické tlače s rôznymi formami exlibrisov. Súčasťou projektu výstavy bola tiež rovnomenná študentská súťaž v tvorbe exlibrisov. Vybrané práce žiakov a študentov z okresu Nové Mesto nad Váhom, ktoré najviac vystihli myšlienku vyjadrenia svojho vzťahu ku knihe návrhom knižnej značky, sa stali súčasťou výstavnej kolekcie.

Projekt Exlibris v múzeu mal upriamiť pozornosť nielen na knižnú kultúru dnes, na získanie hlbšieho vzťahu mladých ku knihám, ale aj na existenciu a význam historických tlačí, ktoré sú okrem iného aj bohatými zdrojmi informácií o svojich bývalých majiteľoch. K výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg.

Publikačná činnosť

Systematické public relation je súčasťou upriamenia pozornosti na pasportizáciu. Motivačným vyústením pasportizačných súpisov sú uverejnené analýzy spracovaných historických knižníc, alebo zaujímavosti súvisiace s aktuálne spísanými historickými tlačami, ktoré sú vo vzťahu k obyvateľom regiónu, alebo výnimočným udalostiam. Články pre odbornú verejnosť sú publikované v časopisoch - Knižnica, Múzeum. Pre širokú verejnosť v Knižnej revue, regionálnych periodikách.

Výrazným a efektným výstupom z celoslovenskej pasportizácie je publikačný projekt - Sprievodca po historických knižniciach na Slovensku. Cyklus, ktorý by mal postupne predstavovať odbornej i laickej verejnosti zachované historické knižnice na Slovensku, miesto ich uloženia a súčasný stav.

Prvý zväzok Sprievodcu po historických knižniciach na Slovensku, ktorý vyšiel v roku 2001, bol len malou ukážkou toho, čo sa zatiaľ z historického knižničného fondu podarilo zachrániť, vypátrať, zreštaurovať, a ktoré vzácne knižnice sa zrekonštruovali.

Publikácia stručnou a zaujímavou formou zoznamuje s dejinami historických knižníc na území Slovenska, s ich rozdelením podľa inštitúcií, podľa typov (šľachtické, cirkevné, osobné, spolkové, školské) a predstavuje najzaujímavejšie a najcennejšie zachované knižné zbierky. Čitateľ sa má možnosť dozvedieť všetky základné informácie o historických knižniciach uložených v Slovenskej národnej knižnici (Oponická knižnica, Zayovská knižnica, knižnice Mikuláša Forgáča, Martina Hamuljaka, Michala Rešetku, františkánske knižnice zo Skalice, Malaciek...), o Knižnici Safveta bega Bašagica v Univerzitnej knižnici v Bratislave, o historických knižniciach vedeckých knižníc, múzeí a galérií (historické tlače v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach, v Západoslovenskom múzeu v Trnave, Čaplovičova knižnica v Oravskom múzeu P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne...), ako aj o historických knižniciach rádov a cirkevných inštitúcií (Diecézna knižnica v Nitre, lyceálne knižnice v Bratislave a Kežmarku...).

Celý projekt je plánovaný na cca. desať zväzkov, podľa postupu pasportizácie. Vychádzať by mali v dvojročných intervaloch. V súčasnosti je pripravený do tlače zväzok č.II. a mal by vyjsť začiatkom roka 2004.

Semináre a spoločenské podujatia

Významný precedens v rekonštrukcii historických knižníc sa uskutočnil na seminári venovanom Gregorovi Friesenhofovi v Slovanskom múzeu v Brodzanoch pri Partizánskom. Na seminári za účasti médií i predstaviteľov samosprávy a štátnej správy odovzdala riaditeľka Štátneho archívu v Topoľčanoch historickú knižnicu Irmy von Friesenhof (nájdenú pri pasportizácii v roku 2002) na jej pôvodné miesto - do múzea v kaštieli v Brodzanoch, kde je tento fond sprístupnený verejnosti.

Kultúrne inštitúcie v postmodernej spoločnosti sú postavené pred výzvu väčšieho otvárania sa verejnosti, návštevníci už nie sú v postavení pasívnych prijímateľov. Knižnice a múzeá sú inštitúcie, v ktorých sa stretáva odborný a vedecký svet s verejnosťou a mohli by (a v zmysle ekonomického prežitia aj budú musieť) stať sa centrami aktívneho kultúrneho dialógu v regiónoch.

Historické knižničné fondy majú už skúsenosť s odbornou medzirezortnosťou svojho zaradenia. Možno by sa z počiatočnej nevýhody mohla práve v procese sprístupňovania stať určitá výhoda. Zdá sa, že najreálnejšou cestou záchrany historických knižničných dokumentov v regiónoch je ich rozumná popularizácia - v zmysle významu historického, sociálneho (ako zdroje informácií pri hľadaní kultúrnej identity), študijného, knihovníckeho...

Môže nás tešiť, že fenomén historickej knihy je stále mediálne zaujímavý aj pre kinematografiu - napr. v takých úspešných filmových tituloch ako Harry Potter, Ecovo Meno ruže, Nekonečný príbeh, Hrabalova Príliš hlučná samota, alebo najnovšie Pán prsteňov (ku knihám v Pánovi prsteňov vyšiel zaujímavý článok p. kolegyne Fr. Vrbenskej v časopise Čtenář 9/2003). Každá takáto správa je správou dobrou, lebo približuje verejnosti význam našej práce a nášho snaženia v prospech záchrany historických knižníc.

Aktualizováno: 02.09.2008
Redaktor: správce www stránek
Pošli e-mailem
Trvalý odkaz


Vědecká knihovna Olomouc, ­ ­­­­­­­ ­Bezručova 659/2 ­Olomouc 9, 779 11­­­ tel.  +420-585 205 300 e-mail: vkol@vkol.cz   Otevírací doba: Po - Pá 8:30 - 19:00 So 9:00 - 13:00* Ne zavřeno *MVS a studovna vázaných novin - zavřeno ID datové schránky­­: yswjrie
Vědecká knihovna v Olomouci je příspěvkovou organizací zřízenou a financovanou Olomouckým krajem
Tvorba www stránek © Winternet 2008 - 2018
Aktualizováno: 21.02.2018 16:34
TOPlist