Traffic analysis

Vědecká knihovna Olomouc
Vědecká knihovna Olomouc
Česky English Deutsch

Rytina ako významný prvok v produkcii slovenských tlačiarní 17., 18. a 19. storočia

Pozvánka na konferenci, velikost 34 kB.

11. ročník odborné konference
Problematika historických a vzácných knižních fondů Čech, Moravy a Slezska

Rytina ako významný prvok v produkcii slovenských tlačiarní 17., 18. a 19. storočia

Peter Sabov

Téma seminára, na ktorom mám česť prezentovať svoje názory, ma mimoriadne zaujala už na samom začiatku. Hľadať nové prvky v starých tlačiach alebo lepšie povedané v knihách je samé o sebe fascinujúce. Samotná história pôvodu knihy a potom prakticky nekonečný vývoj jej formy je v tejto oblasti bádania dostatočne inšpirujúci.

Aj staré nápisy Sumerov, Egypťanov, Číňanov a Rimanov sú svojím spôsobom predchodcami kníh, a aj keď je forma podstatne odlišná od dnešnej výpravnej publikácie, cieľ bol jeden v minulosti i dnes - sprostredkovať pomocou písaného slova informáciu.

Pochopiteľne tlačené slovo bolo v priebehu vývoja knihy postupne dopĺňané novými prvkami, najmä ilustráciou, ktorá v období vynájdenia kníhtlače v 15. storočí gradovala vo forme nádherných a honosných iluminačných prvkov, čo sa prejavilo najmä vo vypracovaných a bohato zdobených iniciálach.

Po definitívnom zániku prepisovania kódexov v kláštorných skriptóriách, resp. po zdokonalení kníhtlače a jej revolučnom rozšírení, dochádza k istému zjednodušeniu procesu ilustrovania knihy, čo však neznamenalo úpadok.

Ilumináciu nahrádza drevorez, no podľa prameňov ešte v 15. storočí sa objavujú prvé medirytiny. Ich rozšírenie s dôrazom na 18. a 19. storočie sa pokúsim vo svojom príspevku priblížiť, a pomôžem si exemplármi zo zachovanej zbierky, ktorá sa nachádza vo fonde Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Ak by som chcel na úvod svojho príspevku použiť odbornú terminológiu mal by som povedať, že pojem rytina zahŕňa súbor hĺbkotlačových techník, pri ktorých sa mechanickým pôsobením rycích a drsniacich nástrojov na hladkú plochu kovovej platne nanáša, resp. vyhlbuje obraz pod povrch tlačovej formy. V prípade medirytiny pôsobia rydlá na povrch hladkej plochy medenej platne.

Technika lineárnej rytiny do medi je vlastne aj najstaršou metódou tlače z hĺbky. Priekopníkmi tejto metódy boli už v 15. storočí talianski a nemeckí umelci, aj keď najpopulárnejšou formou reprodukčnej techniky tejto éry bol ešte drevorez.

Prvým známym majstrom medirytu bol Martin Schongauer, a to už v čase prenikania talianskej renesancie do Nemecka.

Na prelome 16. a 17. storočia sa medirytina rýchlo rozšírila aj do ďalších európskych krajín, predovšetkým do Nizozemska a Francúzska. Viacerí umelci dosiahli vynikajúce výsledky v snahe o reprodukciu diel slávnych maliarov. Pri Rubensovej maliarskej škole sa skoncentrovala silná skupina medirytcov, z ktorých napr. Paul Pontius založil slávnu flámsku školu.

Medirytina prežila ako obľúbený umelecký prvok viac ako tri storočia, najmä vďaka už spomínanej nezvyčajnej dokonalosti, ku ktorej sa viacerí autori dopracovali. Medirytiny sa na trhu objavovali aj ako voľné grafické listy, ktoré obohacovali zbierky nadšencov, ako aj odborníkov v oblasti výtvarného umenia a náruživých zberateľov.

Náš záujem, najmä pre potreby tohto odborného seminára sa však bude upierať na význam medirytiny predovšetkým ako ilustračného prvku, ktorý najmä v období 18. a 19. storočia mimoriadne pozdvihol umeleckú a estetickú úroveň čoraz väčšieho počtu vydávaných dokumentov aj v našich krajinách a stal sa novým prvkom v starých tlačiach.

Orientovať sa budem pochopiteľne na medirytiny, ktoré som mal možnosť vidieť, spracovať, analyzovať a konečne aj expozične predstaviť odbornej, ale aj laickej verejnosti.

V slovenskej kultúrnej oblasti okolnosti historického vývinu a samozrejme aj geografickej polohy spôsobili, že sa tu popri domácich slovenských, stretávali najmä české, nemecké, rakúske a maďarské umelecké prúdy. Táto skutočnosť sa prejavuje aj na zbierke rytín Slovenskej národnej knižnice, ktorá obsahuje 717 exemplárov. Ďalšie nespočetné množstvo rytín sa nachádza v desaťtisícoch starých tlačí, ktoré sa vo fondoch Slovenskej národnej knižnice v Martine nachádzajú.

Typy ilustračnej medirytiny a rytiny vôbec, možno rozdeliť na niekoľko skupín. V prvom rade sú to ornamentálne prvky, ktoré mali za úlohu zebezpečiť zvýšenie estetickej úrovne tlače, prípadne ich vydavatelia a tlačiari používali na rozdelenie jednotlivých častí textu. Bývali to ozdobné linky, vlysy, vignety a signety. Zaujímavo boli riešené aj iniciály, ktoré po nádhernej knižnej ilumináci, používanej v kódexoch a prvotlačiach, nachádzajú pozoruhodné výtvarné vyjadrenie formou rytiny.

Vignety je ďalej pomerne zložité deliť, nakoľko existuje obrovské množstvo ich výtvarného vyhotovenia. Poznáme ornamentálne, ako aj geometrické prvky, no keďže pomenovanie vineta pochádza z francúzštiny (vignette = nálepka, značka) a latinčiny (vinetum = vinica), v knihách sa nachádzajú početné štylizované prvky, ako napríklad strapce, koše s ovocím a pod. Tento typ vignety bol často používaný v trnavskej kníhtlačiarskej oblasti.

Obdivuhodnú dokonalosť dosiahli rytci 17., 18. a 19. storočia v oblasti portrétnej tvorby, ktorá sa pomerne často objavuje v teologických, ako aj ostatných vedeckých dielach. Vo forme frontispice sa objavujú zobrazenia autorov, mecénov, panovníkov a dalších osobností. Aj keď tieto vyryté portréty boli zväčša realizované podľa obrazovej predlohy, dosahujú skvelú úroveň.

Tretím typom sú rytiny, ktoré fungujú, ako obrazový ilustračný materiál, a ktoré sú doplňujúcim informačným materiálom k samotnému textu. Takéto rytiny nachádzame najčastejšie v literárnych dielach, v geografických príručkách, učebniciach a najmä dielach teologického charakteru. Ide zväčša o výjavy z Biblie, ilustrácie k rozličným príbehom, zobrazenia krajín, hviezd, strojov a pod.

Zbierka rytín, ktorá sa vo vlastníctve a správe Slovenskej národnej knižnice v Martine nachádza má pravdepodobne zámerne náboženský charakter. Okolo 95% rytín predstavuje obrazy zo života Ježiša Krista, Panny Márie alebo ďalších svätých. Súbor rytín bol objavený náhodne a ani pôvodca zbierky nie je presne známy. Je namieste predpokladať, že ide o náhodne zhromaždené rytiny, ktoré niekto objavil v kláštorných konfiškátoch a až neskôr sústredil na jedno miesto. Nazdávame sa, že objaviteľom bol doc. Anton Augustín Baník, ktorý bol vynikajúcim zberateľom kníh a rukopisov. Zbierka sa našla práve v prostredí jeho osobnej knižnice, ale rytiny neboli vyselektované a popísané.

Materiál sme roztriedili podľa vyššie spomenutého geografického momentu a podľa národnej príslušnosti jednotlivých autorov.

Keďže sa nachádzame na pôde Českej republiky považujem za správne predstaviť najmä tie rytiny, ktoré pochádzajú z dielní českých autorov. Slovenská národná knižnica ich nevlastní väčšie množstvo, ale zdá sa, že sú o to cennejšie. Hneď prvý rytec Karel František Václav Birkhart je zaujímavou osobnosťou. Dožil sa síce len 28 rokov (žil v Prahe v rokoch 1721-1749), ale jeho 5 zachovaných rytín svedčí o veľkom talente. Bol žiakom svojho otca Antonína Birkharta , ktorý bol nielen mimoriadne činným, ale aj úspešným medirytcom. Aj keď na rytinách nie je presne uvedené, o ktorého z Birkhartovcov ide, pre syna by bola náboženská tématika pochopiteľná z dôvodu, že pôsobil v břevnovskom kláštore ako benediktínsky mních. V Národnom múzeu v Prahe sa podľa prameňov zachovala podobizeň syna Birkharta a jej autorom je práve otec Antonín.

Pražské korene mal aj ďalší významný medirytec Johann Ernest Mansfeld (1739-1796). Umelecky bola založená celá rodina Mansfeldovcov a Johann Ernest sa venoval najmä figurálnej tvorbe. Používal cudzie predlohy, ale nezriedka aj námety. Aj keď na rytinách neuvádza miesto, je známe, že tvoril zväčša vo Viedni.

České korene mali nepochybne aj Jozef Jáger (sám signoval svoje práce ako Jäger) a Martin Prokes (Prokeš), ktorý používal len iniciály M.P. Kým Jáger evidentne pôsobil väčšinu aktívneho umeleckého života v Prahe a len počas šiestich rokov pracoval v Trnave, Prokeš umelecky tvoril v Trnave v rokoch 1726-1752. Žiaľ, ďalšie biografické údaje nie sú v jeho prípade dostupné. Aj výtvarné zameranie oboch spomínaných umelcov je rozdielne. Jáger sa venoval prakticky výlučne cirkevnej tématike, resp. takto ponímané diela sú veľmi známe.

Prokeš bol všestrannejší a okrem medirytín sa venoval aj drevorezom a popri cirkevnej tématike je známy aj ako autor vedút.

Nespomenúť nemožno aj niekoľkých ďalších umelcov. Predovšetkým azda Bohumíra Bernharda Götza (Goetza), rodáka z Velehradu na Morave (1708). Bol maliarom miniatúr a medirytcom. Učil sa u známych umelcov a výtvarníkov - Ecksteina v Brne a neskôr pokračoval v štúdiách v Augsburgu u Bergmüllera. Stal sa vynikajúcim maliarom a azda najviac jeho prác sa nachádza práve v Augsburgu v Maximiliánovom múzeu. Cisár Karol VII. mu prepožičal tirul dvorného maliara a medirytca. Prisudzuje sa mu vynález nového spôsobu ryteckej techniky na báze nanášania olejových farieb na papier, pergamen alebo atlas. Za tento vynález ho vyznamenala cisárovna Mária Terézia. Venoval sa aj cirkevným témam, najmä portrétom a podobizniam cirkevných hodnostárov.

Známym rytcom bol aj Jan Jiří Balzer (v prameňoch známy aj ako Baltzer, Paltzer), rodák z Choustníkovho Hradišťa (1736). Bol členom Akadémie umení vo Viedni a dobrým priateľom Norberta Grunda , ktorý Balzerovi prisudzoval autorstvo až 200 obrazov. Jan Jiří Balzer zomrel v Prahe v roku 1799.

Hieroným Řebec (známy aj ako Jeroným Hřebec alebo Ržebec) bol taktiež rodákom z Choustníkového Hradišťa (1706). Jeho dielo je zachované v knižnici Strahovského kláštora v Prahe. Je o ňom známe, že bol žiakom Rentza a v roku 1744 pôsobil v službách grófa Sporka.

V Prahe pôsobil aj Anton Berka , pravdepodobne okolo roku 1790. Podľa viacerých odborných príručiek pôsobil aj vo Viedni. Bol bratom známejšieho medirytca a kresliara Jána Berku .

Spomenúť možno snáď aj litografa Jozefa Řeháka (Ržeháka), ale chýbajú akékoľvek biografické údaje a informácie o miestach jeho pôsobenia.

Slovenské vzťahy mali bezpochyby už spomínaní rytci Jáger a Prošek. Z ďalších je vhodné spomenúť aspoň Sebastána Zellera (Czillera), ktorý zomrel v Bratislave v roku 1773. Bol žiakom významného slovenskéhzo polyhistora Samuela Mikovínyho, ktorý rytectvo študoval v v Norimbergu. Neskôr pracoval ako majster u grafika Schmutzera vo Viedni. Venoval sa tvorbe rytých portrétov významných osobností, exlibrisov (napr. pre Forgáčovcov, ktorej torzo sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej knižnice v Martine), ilustroval náboženské časopisy a býval častým autorom úžitkovej a knižnej grafiky (vinety).

V Bratislave sa narodil Adam Alexander (Šándor) Ehrenreich junior (1784). Učil sa u svojho otca, neskôr študoval na viedenskej akadémii, kde získal aj ocenenie za kresbu. Väčšinou sa venoval portrétnej rytine, pochopiteľne významnejších osobností.

Známy bol aj Ján Blaschke (Blaške) bratislavský rodák (1770) , ktorý po štúdiách u profesorov Schmutzera a Kohla vo Viedni zostal pôsobiť v tomto meste. Lexikóny ho považujú za málo originálneho, ale mnohostranne činného. V našich zbierkach máme len torzo jeho diela s náboženskou tématikou, ale na základe analýzy viacerých knižných diel ho poznáme aj ako autora ilustrácií k historickým a geografickým dielam.

Slovenské korene mal istotne aj v prameňoch nazvaný uhorský rytec Johan Filip Binder , ktorý takmer tridsať rokov pôsobil v Budíne a venoval sa prevažne cirkevnej tématike.

Mimoriadne silné zastúpenie má rakúska a nemecká rytecká škola. Z Rakúšanov musíme predstaviť Jakoba Adama , Johana Asnera , Franza Asnera , Franza Ambrosa Dietela , Ferstlerovcov, Schmutzerovcov a Caspara Weinraucha . Mnohí viedenskí umelci mali celé rodinné podniky a často aj vlastné vydavateľstvá.

Podobne významná bola aj nemecká rytecká škola a v zbierke Slovenskej národnej knižnice sú zastúpení svojimi dielami niektorí jej významní predstavitelia.

Rozsiahle dielo v oblasti medirytiny vytvoril Carl Ernst Forberg . Narodil sa v Düsseldorfe (1844) a pôsobil aj ako profesor. Využíval rozličné druhy ryteckých techník a venoval sa aj maľbe.

Zaujímavé rytiny vyšli aj z dielne otca a syna Fridrichovcov (obaja používali rovnaké krstné mená Jakob Andreas). Vo fonde Slovenskej národnej knižnice sa zachoval len zlomok ich tvorby.

Medirytinou sa zaoberalo v nemeckej oblasti niekoľko Gutweinovcov, dvaja z nich boli otec so synom. Žiaľ, biografické údaje sú veľmi skromné, a tak s istotou môžeme konštatovať len skutočnosť, že tvorili v 18. storočí. Rytín z ich dielní sa v našich fondoch zachovalo okolo 10.

Niekoľko medirytín v našich zbierkach je signovaných menom Hoffmann. Nie je však možné dokázať, či uvedení Hoffmannovci boli skutočnými autormi rytín, alebo len ich vydavateľmi.

V Augsburgu pôsobila aj známa a významná rytecká rodina Klauberovcov, ktorá dlhé obdobie spôsobovala traumu historikom umenia. Dôvodom bolo signavanie rytín tejto dielne vo forme Klauber Cath. Odborníci túto skratku mylne vysvetľovali ako Catharina. Neskôr sa ukázalo, že ide o skratku slova Catholici, ktorú používali bratia Joseph Sebastian a Johann Baptista Klauberovci. Kritika vyzdvihuje kultúrno-historický prínos Klauberovcov na úkor umeleckého. Vysoko hodnotené sú len ich diela podľa predlohy Baumgartnera. Joseph Sebastian Klauber je známy aj tým, že istý čas pracoval v Prahe u Antona Birkharta .

Z ďalších, v Nemecku pôsobiacich rytcov, by bolo vhodné spomenúť aj Johanna Davida Kurigera , ktorý bol činný v Mníchove okolo roku 1730 a venoval sa rytiu biblických námetov.

V našich zbierkach sa zachovala aj jedna rytina z dielne Franza Paula Massaua , rodáka z Kolína nad Rýnom (1818). Väčšinu života trávil v Düsseldorfe, kde roku 1900 aj zomrel. Spomínaná práca vznikla na motív kresby Paula von Deschwandena .

K augsburgským umelcom možno ešte priradiť Pfeffelovcov (otca a syna), ktorí sa orientovali na Bibliu a cirkevné témy.

Po spomínanom roztriedení rytín sme pristúpili k ich postupnému elektronickému spracovaniu. Z dôvodu väčšieho prehľadu a urýchlenia procesu vyhľadávania sme zvolili jednoduchý databázový program dBASE. Vytypovali sme najzákladnejšie popisné prvky - poradové číslo, signatúru, meno rytca a kresliara, údaj o tom, či ide o farebý alebo čiernobiely exemplár, názov, techniku, miesto a rok vydania a napokon poznámku, v ktorej uvádzame mimoriadne a zvláštne informácie o exemplári (údaje o fyzickom stave, úplnosti a pod.).

Aby sme originálne exempláre uchránili v procese sprístupňovania, vytvorili sme xeroxové kópie všetkých rytín. Ich zviazaním sme vytvorili katalóg, ktorý tvoria 4 knižné zväzky a do piateho zväzku sme zakomponovali všetky zistené údaje o autoroch a vydavateľoch.

V súčasnosti pripravujeme špeciálnu informačnú databázu vo forme naskenovania všetkých zaevidovaných rytína medirytín, ktorá spolu s bibliografickým záznamom vytvára pre požívateľa komplexnú a kompletnú informáciu.

Aktualizováno: 02.09.2008
Redaktor: správce www stránek
Pošli e-mailem
Trvalý odkaz


Vědecká knihovna Olomouc, ­ ­­­­­­­ ­Bezručova 659/2 ­Olomouc 9, 779 11­­­ tel.  +420-585 205 300 e-mail: vkol@vkol.cz   Otevírací doba: Po - Pá 8:30 - 19:00 So 9:00 - 13:00* Ne zavřeno   *MVS a studovna vázaných novin - zavřeno   ID datové schránky­­: yswjrie  
Vědecká knihovna v Olomouci je příspěvkovou organizací zřízenou a financovanou Olomouckým krajem
Tvorba www stránek © Winternet 2008 - 2018
Aktualizováno: 19.10.2018 10:11
TOPlist